Upanišady: Rozdiel medzi revíziami

'''Upanišady''' alebo '''upanišády''' (jednotné číslo: '''upanišada, upanišáda, upanišad, upanišat'''; [[sanskrit|sanskritský]] kmeň v jednotnom čísle: उपिनषद - ''upanišad'', sanskritský nominatív v jednotnom čísle: ''upanišat'', sanskritský nominatív v množnom čísle ''upanišadah''; význam slova: "sedenie okolo [učiteľa]") sú staroindické nábožensko-filozofické komentáre k [[véda]]m, písané v priebehu mnohých storočí, posvätné texty [[brahmanizmus|brahmanizmu]] a [[hinduizmus|hinduizmu]] považované za zjavenie ([[šruti]]). Hovorí sa im tiežaj '''Védanta[[védánta]]''', čiže ''zakončenie véd'', pretože majú zjavovať skutočný zmysel véd.

Pôvodne to zrejme boli ústne zostavené ezoterické učenia (ako naznačuje aj [[etymológia]] slova) neznámych juhoázijských mudrcov. Najdôležitejšie upanišády pochádzajú z [[8. storočie pred Kr.|8. storočia]] – [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]], takže sú vlastne najstaršími filozofickými textami v dejinách ľudstva vôbec.

Formou dialógov a debát sa v upanišádachupanišadách riešia základné otázky ľudskej existencie - vyslobodenie ľudskej duše z kolobehu znovzrodení (sansára) spôsobeného následkami ľudských činov ([[karma]]), pôvod sveta. Rovnako zhrnujú ideológiu kastovej sustavysústavy a povyšujú kňazskú kastu nad ostatnychostatných ľudí. Védski bohovia a obrady dostávajú v upanišádachupanišadách filozofický obsah. Sú interpretované ako alegorické zobrazenia človeka a vesmíru. Viera v reinkarnáciu nadobúda morálny charakter. V upanišádachupanišadách sa kladie otázka, čo je najvyššia realita, ktorej poznaním sa všetko ostatné stáva známym: je to to, z čoho sa zrodilo všetko jestvujúce, to, v čom žije po svojom narodení, i to, do čoho vchádza po svojej smrti; je to [[brahman (filozofia)|brahman]].