Boldog: Rozdiel medzi revíziami

Obec sa nachádza v severnom výbežku [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]] v nadmorskej výške 124 metrov. Povrch je rovinatý, prevýšenia v obci a v katastrikatastrálnom území obce dosahujú max. 2 metre.Západne a severne od obce sa nachádza najjužnejšia časť [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]], východne sa nachádza časť Podunajskej roviny zvaná pre množstvo vodných tokov [[Uľanská mokraď]]. Južne od obce pokračuje pomerne jednotvárna Podunajská rovina. Priamo v obci netečie žiadny vodný rok, ale v katastrikatastrálnom území pramení [[Nový potok]] a hranicu katastra na SV s obcou [[Čataj]] tvorí [[Stoličný potok]]. Tesne pri obci, smerom na Senec, sa nachádza malé jazero vybagrované v 70. rokoch pri stavbe neďaľekej diaľnice. Severozápadne od obce sa tiahnu [[Malé Karpaty]], ktoré sú zväčša dobre viditeľné aj z obce (vidno napr. [[Kamzík (vrch)|Kamzík]], Veľký Javorník, Somár, Veľkú Homoľu, hrad [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]...…) Za veľmi dobrej viditeľnosti je možno vidieť [[Zobor]] a [[Veľký Tribeč]] v pohorí [[Tribeč]] pri Nitre ako aj [[Považský Inovec]]. Okolie obce tvoria zväčša polia, lesy sa nezachovali, avšakale severnejšie sa tiahne rozsiahly Martinský les. Okolo ciest, potokov sa nachádzajú skupinky stromov.

Boldog sa nachádza vo veľmi teplej a suchej oblasti Slovenska. Patrí k najslnečnejším obciam, priemerný ročný svit dosahuje aj 2200 hodín. Priemerné ročné zrážky sú okolo 500- – {{mm|550 mm|m}}, teplota 10  °C. Búrky a prudké dažde dedinu zväčša obchádzajú (zrážkový tieň). V zime sa sneh málokedy udrží dlhšie ako 10 dní, celkový počet dní so snehovou pokrývkou je cca. 25- – 30 dní. Charakteristickým javom je nezávisle od ročného obdobia pre otvorenosť okolia veľká veternosť.

Obec sa spomína v roku 1245 pod názvom TULWEJ. Dnešný názov sa spomína v 18. storočí, slovenský názov bol do roku 1960 Matka Božia. V roku 1910 mal 398 obyvateľov maďarskej národnosti. V roku 1919 prestrelka medzi česko-slovenskými vojakmi a miestnym obyvateľstvom. Elektrina bola zavedená v roku 1938. V rokoch 1938- – 1945 pripadol horthyovskému Maďarsku, bol pohraničnou obcou (susedné dediny [[Čataj]] a [[Blatné]] ležali už na Slovensku). Oslobodený 1.4.1945. Od roku 1949 do 1960 patril do okresu [[Senec]], potom do konca 80. rokov [[Galanta]], v 90.rokoch prechodne pod okres Bratislava-okolie a od roku 1996 patrí opäť do okresu Senec. V roku [[2008]] otvorenie zrekonštruovaného kultúrneho domu.

Do južnej steny kostola je zakomponovaná vápencová náhrobná doska s rozmermi 175 x 76 x {{cm|18 cm|m}} z 1. storočia, s najstarším -  rímskym -  nápisom na Slovensku. Objavená bola až v roku 1976, spolu s románskymi prvkami. Tabuľa je náhrobným kameňom Q. Atilia Prima, príslušníka XV. rímskej légie pôsobiacej v [[Carnuntum|Carnunte]], ktorý zomrel ako 80-ročný koncom 1. storočia po Kr. Z textu na náhrobku vyplýva, že po prepustení z armády sa venoval obchodovaniu.