Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 4 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q340005)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 320 - 1567 → 320 – 1567 (8), - →  –  (8), v katastri → v katastrálnom území
Riadok 85:
== História a majitelia ==
 
Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrikatastrálnom území obce [[Lechnica]]. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch [[Rehoľa|reholí]] -  – [[Kartuziáni|kartuziánov]] (v rokoch 1320 -  – 1567) a [[Kamalduli|kamaldulov]] (v rokoch 1711 -  – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. [[Mních|Mnísi]] -  – [[pustovník|pustovníci]] žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z [[Latinčina|lat.]] ''clausus'', t. j. ''uzavretý''). Obývali samostatné domčeky -  – [[cela|cely]], pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.
 
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 [[Spišská rímskokatolícka diecéza|spišská kapitula]] a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].
Riadok 91:
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia [[Husiti|husitské]] vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol [[Štefan Tököly]], v roku 1625 sa stal vlastníctvom [[Pavol Rákoci|Pavla Rákociho]], ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
 
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi -  – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora [[Camaldoli]] pri [[Arezzo|Arezze]] v [[Toskánsko|Toskánsku]]. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.
 
[[Obrázok:Czerwony Klasztor a2.jpg|left|thumb|250px|Areál kláštora]]Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu -  – [[Baroko|baroka]]. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-[[laikov]]. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu [[Baroko|baroka]]. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.
 
Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole -  – [[Cyprián z Červeného Kláštora|mních Cyprián]], zberateľ liečivých rastlín, svojím [[herbár]]om (na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň, preslávenú v širokom okolí) a [[Romuald Hadbavný]] latinsko-slovenským slovníkom.
{| class="infobox"
!colspan="2" style="background:#eee; padding:0.2em; line-height:110%; text-align:center; font-size:110%;"|Červený kláštor*
Riadok 115:
| <small>[[1970]]
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Obrázok: Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]]<noinclude>
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|<small>* názov podľa Zoznamu NKP<br />** číslo v Zozname NKP
Riadok 121:
Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť.
 
Až v roku 1820 [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I. Habsburský]] daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|gréckokatolíckemu biskupstvu]] v [[Prešov|Prešove]]e. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine.
 
Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] v [[Košice|Košiciach]], reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 -  – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu [[Ľubovnianske múzeum]] zo [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]]. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkový úrad SR]].
 
V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole [[Anton Veľký|sv. Antona Pustovníka]] a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.
Riadok 129:
Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného [[Spiš (región)|Spiša]].
Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
* 1320 -  – 1567 kartuziánsky kláštor
* 1569 -  – 1710 kláštor v majetku svetského panstva
* 1711 -  – 1782 kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
* od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu
 
Riadok 144:
== Zaujímavosti ==
 
* Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v [[Chmeľov]]e. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva -  – prvý na Skale útočiska nad [[Letanovce|Letanovcami]] a druhý v údolí sv. Antona v blízkosti obce Lechnica.
* V rokoch 1754 až 1772 pri kláštore existovalo vzdelávacie zariadenie -  – vysoká teologická škola pre mladých mníchov.
 
== Iné projekty ==
Riadok 159:
 
== Externé odkazy ==
 
* [http://www.muzeumcervenyklastor.sk/ Oficiálna stránka Múzea Červený kláštor]
* [http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=703865 Červený kláštor]
* [http://cestovanie.sme.sk/c/3836495/V-Klastore-kartuzianov-zacala-letna-sezona.html Info o Červenom kláštore z 19.4.2008]
* [http://www.muzeumsl.sk/klas.htm www.muzeumsl.sk/klas.htm]
 
 
{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}}
Řádek 170 ⟶ 168:
[[Kategória:Kláštory na Slovensku]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Gotické stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Pieniny]]
[[Kategória:Spiš]]