Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 4 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q340005) |
d typo, replaced: 320 - 1567 → 320 – 1567 (8), - → – (8), v katastri → v katastrálnom území |
||
Riadok 85:
== História a majitelia ==
Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 [[Spišská rímskokatolícka diecéza|spišská kapitula]] a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].
Riadok 91:
Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia [[Husiti|husitské]] vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol [[Štefan Tököly]], v roku 1625 sa stal vlastníctvom [[Pavol Rákoci|Pavla Rákociho]], ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.
Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi
[[Obrázok:Czerwony Klasztor a2.jpg|left|thumb|250px|Areál kláštora]]Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu
Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole
{| class="infobox"
!colspan="2" style="background:#eee; padding:0.2em; line-height:110%; text-align:center; font-size:110%;"|Červený kláštor*
Riadok 115:
| <small>[[1970]]
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|[[Obrázok:
|-
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|<small>* názov podľa Zoznamu NKP<br />** číslo v Zozname NKP
Riadok 121:
Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť.
Až v roku 1820 [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I. Habsburský]] daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|gréckokatolíckemu biskupstvu]] v [[Prešov
Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] v [[Košice|Košiciach]], reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999
V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole [[Anton Veľký|sv. Antona Pustovníka]] a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.
Riadok 129:
Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného [[Spiš (región)|Spiša]].
Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:
* 1320
* 1569
* 1711
* od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu
Riadok 144:
== Zaujímavosti ==
* Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v [[Chmeľov]]e. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva
* V rokoch 1754 až 1772 pri kláštore existovalo vzdelávacie zariadenie
== Iné projekty ==
Riadok 159:
== Externé odkazy ==
* [http://www.muzeumcervenyklastor.sk/ Oficiálna stránka Múzea Červený kláštor]
* [http://www.zamky.sk/?q=node/3&mon=703865 Červený kláštor]
* [http://cestovanie.sme.sk/c/3836495/V-Klastore-kartuzianov-zacala-letna-sezona.html Info o Červenom kláštore z 19.4.2008]
* [http://www.muzeumsl.sk/klas.htm www.muzeumsl.sk/klas.htm]
{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}}
Řádek 170 ⟶ 168:
[[Kategória:Kláštory na Slovensku]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Gotické stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Pieniny]]
[[Kategória:Spiš]]
|