Bowenova reakčná schéma: Rozdiel medzi revíziami

Schéma je rozdelená na dve časti, ktoré sú pri vyšších teplotách nezávislé a až pri nižších teplotách sa spájajú do jednotného radu. V zjednodušenom pohľade možno sledovať, že najprv kryštalizujú bázické, neskôr intermediárne až nakoniec kyslé minerály. Pravá časť je označovaná ako kontinuitná séria (vznikajú postupné tuhé roztoky [[Skupina živca|živcov]]<ref name="Klein">Klein, C., 2006, ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>) a ľavá ako diskontinuitná ([[Fe]]-[[Horčík|Mg]]) séria (zloženie sa mení po prekročení kritických hodnôt skokmi<ref name="Klein"/>). Prvý minerál kryštalizujúci z diskontinuitnej schémy je na Mg bohatý [[olivín]]. Ten vzniká za vysokých teplôt a tlakov. Ako teplota klesá vznikajú náhle Fe-olivíny a Fe-[[Skupina pyroxénu|pyroxény]], [[Skupina amfibolu|amfiboly]] a [[biotit]]. V kontinuitnej schéme je najvyššie postavený bázický na [[vápnik]] živec [[anotrit]], ktorý tiež vzniká pri vysokých teplotách a tlakoch. Pri pokračovaní kryštalizácie počas chladnutia postupne kryštalizujú [[bytownit]], [[labradorit]], [[andezín]], [[oligoklas]] a až nakoniec [[sodík|sodný]] živec [[albit]], ktorý je už celkom svetlý. Zvyškové taveniny oboch sérií už majú porovnateľné zloženie. Všeobecne možno povedať, že je bohatá na [[kremík]], ale aj [[draslík]] a [[hliník]]. Tieto prvky môžu pri klasajúcejklesajúcej teplote vytvárať draselný živec [[ortoklas]], za dostatčnejdostatočnej prítomnosti [[fluidum|fluíd]] vzniká aj [[muskovit]]. Následne je tavenina tak ochudobnená o iné prvky, že pri najnižšej teplote okolo 570&nbsp;°C vzniká prevažne už iba [[kremeň]].

Zemský povrch je v porovnaní so spodnokôrovými alebo plášťovými podmienkami oblastí vzniku hornín, zónou nízkych [[tlak]]ov a [[teplota|teplôt]]. V tejto oblasti nie je väčšina minerálov stabilná a [[zvetrávanie|rozpadá]] sa alebo [[metamorfóza (geológia)|premieňa]] na iné. Pri pohľade na Bowenovu schému možno sledovať, že minerály, ktoré sú najstabilnejšie na zemskom povrchu sa nachádzajú v jej spodnej časti, zatiaľ čo menej stabilné minerály obyvkleobvykle vo vrchnej časti. Spôsobené je to faktom, že na povrchu nestabilné minerály, obyvkle kryštalizujú za vysokých tlakov a teplôt, akonáhlelen čo sa dostanú do iných podmienok je ich kryštálová štruktúra nestabilná a premieňajú sa na inú, v daných podmienkach stabilnejšiu formu.