V apríli 1918 sa začali k pluku vracať vojaci z ruského zajatia. Keďže Rusko podpísalo v 3. marca v Brest-Litovsku mierovú dohodu s krajinami [[Trojspolok|Trojspolku]]. Záložný útvar pluku sa formoval v [[Kragujevac]]i. Asi 2400 až 3000 Slovákov navrátivších sa zo zajatia vytvorilo 7 [[rota|rôt]] 41. pochodovej formácie, ktorú mali [[10. jún]]a odveliť na južný front<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1979, Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, 652 s.</ref>. Medzi týmito mužmi však panovala nechuť bojovať. Vojakom boli odporenéodoprené žiadané dovolenky, a tak sa po návrate zo zajatia nesmeli vrátiť pred cestou na front domov. [[2. jún]]a [[1918]] večer po vydaní žoldu sa vojaci vracali z mesta do ubytovní. Vojak [[Martin Riljak]] sa pod vplyvom [[alkohol]]u dostal do stretu s dozorkonajúcim poddôstojníkom [[Anton Bednár|Antonom Bednárom]]. Riljaka sa však zastali ostatní vojaci, ktorí Bednára zbili. Množstvo ďalších, reagovalo na dianie živelnou vzburou tak, že so zbraňou v ruke vyšlo medzi 21. a 22. hodinou z kasární a rozhodlo sa postaviť proti nasadeniu jednotky na fronte. Väčšina nováčikov sa vzbure vyhla a z miesta utiekla k budove veliteľstva. Časť vzbúrencov pod vedením [[Ján Hudec|Jána Hudeca]] sa chcela zmocniť skladu munície, druhá skupina [[Pavol Klejnar|Pavla Klenjara]] prenikla k železničnej stanici, kde prerušila telegrafné spojenie. Sklad munície ani železničnú stanicu sa však nepodarilo obsadiť<ref name="Kragujevac">Orság, J., 1973, ''Kragujevac 55 rokov od vzbury 71. trenčianskeho pešieho pluku.'' Okresné osvetové stredisko a Trenčianske múzeum v Trenčíne, Trenčín, 27 s.</ref>. Veliteľ náhradného práporu podplukovník [[Artúr Marx]] začal urýchlene jednať aby vzburu potlačil. Najprv pomocou jednotky [[Dragún (vojak)|dragúnov]] a [[guľomet]]nej čaty zastavil vzbúrencov postupujúcich k skladu munície a neskôr odrazalodrezal od spojenia s kasárňami skupiny, ktoré prenikli do mesta<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Najhúževnatejší odpor kládli vzbúrenci izolovaní v kasárňach, no ten po nasadení delostrelectva postupne slabol. Veliteľom sa do obeda 3. júna podarilo odpor vojakov celkom potlačiť. Iba 50 mužom sa podarilo uniknúť. S 81 obvinenými vzbúrencami sa konal súd, na základe rozsudku ktorého bolo [[9. jún]]a [[1918]] popravených zastrelením 44 slovenských vojakov.
