Sväté schody: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 15 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q1768461) |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
{{Geo|41_53_13_N_12_30_25_E|41° 53' 13” s. š., 12° 30' 25” v. d.}}
[[Obrázok:Scala Santa 3.jpg|right|thumb|300px|Impozantné priečelie budovy Svätých schodov uzatvára na severovýchode priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano]]
'''Sväté schody''' ({{v jazyku|ita|''Scala Santa''}}) sú podľa [[Kresťanstvo|kresťanskej]] legendy schody, po ktorých kráčal [[Ježiš Kristus]] v paláci [[
O ich duchovnom význame ako relikvii, ktorej sa priamo dotýkal Ježiš svedčí fakt, že takmer žiaden pútnik prichádzajúci do Ríma si nenechá ujsť príležitosť po nich vystúpiť.
Riadok 7:
== História ==
História Svätých schodov v Ríme začala v prvej polovici 4. storočia, keď [[Svätá Helena (cisárovná)|sv. Helena]], matka cisára [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], nechala previezť schody z jeruzalemského paláca niekdajšieho rímskeho prefekta Pontia Piláta. Prítomnosť schodov v Ríme ako aj zázraky s nimi spojené sa prvý raz spomínajú v knihe ''[[Liber Pontificalis]]'' z obdobia pontifikátu pápeža [[Sergius II.|Sergia II.]] (844 - 847); neskôr sa o nich zmieňuje bula pápeža [[Paschal II.|Paschala II.]] (1099 - 1118).
Najskôr boli schody umiestnené v priestoroch starej rezidencie rímskych pápežov v [[Lateránsky palác|Lateránskom paláci]]. V roku 1585 nariadil pápež [[Sixtus V.]] ich premiestnenie do oproti stojacej budovy s pápežskou kaplnkou, ktorej sa kvôli tu uloženému veľkému množstvu relikvií vravelo ''Sancta Santorum'' (''Svätyňa svätých'').
Riadok 15:
[[Obrázok:Cappella di San Lorenzo in Palatio (Sancta Sanctorum).jpg|right|thumb|230px|Pohľad do Svätyne svätých s hlavným oltárom]]''Sancta Sactorum'' (ofic. ''Capella San Lorenzo in Palatio ad Sancta Sanctorum'') je pápežská kaplnka, integrálna súčasť budovy Svätých schodov. Nachádza sa na hornej plošine schodov.
Autorom kaplnky je neznámy architekt. Od čias vzniku bola zasvätená [[
Prvé zdokumentované opísanie kaplnky pochádza z obdobia pontifikátu pápeža [[Štefan III. (IV.)|Štefana III.]] (768 - 772). Viacero ďalších pontifikov
Budova Svätých schodov so Svätyňou svätých prešla najvýraznejšou prestavbou v rokoch 1586 - 1588, kedy ju na príkaz pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]] v [[Renesancia|renesančnom]] slohu realizoval švajčiarsko-taliansky architekt [[Domenico Fontana]].
Riadok 31:
Budova je svojím priečelím, horizontálne členeným na dve poschodia, otočená do námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Vo vertikálnom smere je priečelie členené [[Pilaster|pilastrami]] na päť pravidelných polí. Vrchná časť obsahuje nápis hlásajúci meno stavebníka - pápeža Sixta V.
Z prízemia sa na poschodie vystupuje po schodoch, z ktorých prostredné tvorí dvadsaťosem stupňov z mramoru. Z osobitej úcty sú všetky stupne zakryté drevenými doskami a veriaci po nich vystupujú kolenačky, odriekajúc sa na každom stupni modlitby. Miesta, na ktorých sa našli škvrny po Kristovej krvi, sú vyznačené zvláštnymi značkami so sklenenými priezormi.
Pred schodiskom sa po stranách nachádzajú súsošia - vpravo ''Judášov bozk'', vľavo ''Pilátov súd''.
Riadok 45:
Vysoký múr členený pilastrami s výklenkom pod trojuholníkovým [[Tympanón|tympanónom]] je vlastne niekdajším záverom miestnosti, ktorá bola súčasťou [[Lateránsky palác|pápežského paláca]] v [[Laterán|Lateráne]]. Keď koncom 16. storočia nariadil pápež [[Sixtus V.]] demoláciu starého paláca prikázal zachovať múr a pristavať ho v pápežskej kaplnke ''Sancta Sanctorum''.
Z umelecko-historického hľadiska je najzaujímavejšou časťou stavby mozaika v byzantskom štýle pochádzajúca z roku 800. Kompozične sa delí na tri časti. Centrálna časť vo výklenku znázorňuje žehnajúceho Krista, ktorý v ľavej ruke drží otvorenú knihu na stránkach so slovami PAX VOBIS (
Dnešný vzhľad stavby je výsledkom celkovej obnovy, prevedenej v roku 1743 podľa návrhu architekta [[Ferdinando Fuga|Ferdinanda Fugu]], kedy bol do tympanónu umiestnený erb pápeža [[Benedikt XIV.|Benedikta XIV.]]
| |||