Exegéza: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Automated import of articles |
rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Exegéza''' ([[gréčtina|grécky]] ἐξηγεῖσθαι ''vyvádzať von'') je kritické skúmanie akéhokoľvek textu, zvlášt ale [[náboženstvo|náboženského]], ako napr. [[Biblia]], [[Talmud]]u, [[Midraš]]a, [[Korán]]u atď. '''Exegéta''' je odborník na exegézu. Samotné slovo ''exegéza'' znamená vytiahnutie významu daného textu. Niekedy sa chápe ako protiklad k vkladaniu vlastného výkladu do daného textu. Exegéza sa tak snaží o objektívny prístup k textu. V našich podmienkach sa nejčastejšie hovorí o '''biblickej exegéze'''.
==Biblická exegéza==
Biblická exegéza sa potom člení na dva prístupy. Prvný z nich je '''exegéza zjavená''', ktorá predpokladá, že autori textov boli pri písaní textu inšpirovaní [[Duch svätý|Duchom svätým]], a ich slová sú preto Božím [[zjavenie|zjavením]]. '''Racionálna exegéza''' sa zakladá na myšlienke, že autori sami stoja za svojim dielom, a preto sa k textu pristupuje s ohľadom na ich porozumenie.
Medzi hlavné strediská súčasnej [[katolícka cirkev|katolíckej]] biblickej exegézy patrí:
*[[Jeruzalemská škola]] založená roku [[1873]] [[Marie-Joseph Lagrange]]m
*[[Pápežský biblický inštitút]] v Ríme založený [[Pius X.|Piom X.]] roku [[1905]]
==Exegetické metódy==
Exegéza (chápaná väčšinou v zmysle exegézy racionálnej) používá k výkladu textu a jeho významu nejrôznejších metód, ktoré v svojej celistvosti umožňujú pochopenie posolstva textu. Väčšinou sa hovorí všeobecne o '''historicko-kritické metóde''', čo je v podstate súhrn niekoľkých metód, ktoré exegétovi pomáhajú odhaliť význam. Metódy zastrešené pod týmto názvom sú
*''kritické'', pretože pristupujú k posvätnému (v prípade Biblie biblickému) textu ako k akémukoľvek inému literárnemu celku, ktorý má svoju históriu a ktorý prešiel dlhými dejinami vzniku a vývoje.
* ''historické'', nakoľko skúmajú text z hľadiska jeho historického vývoja a predovšetkým z hľadiska významu, aký daný text mal v dobe svojho vzniku.
Úlohou historicko-kritickej metódy je zistiť, aký význam mal text v okamžiku napísania, resp. aké posolstvo ním chcel autor odovzdať.
Čiastkové metódy sa delia do dvoch skupín na metódy '''synchrónne''' a metódy '''diachrónne'''. Synchrónne metódy skúmajú text v jeho terajšej, konečnej podobe, zatiaľ čo diachrónne ho skúmajú z hľadiska jeho vzniku a vývoja, ktorý dnešnej konečnej podobe predchádzal. Obvykle sa potom všetky tieto metódy navzájom kombinujú.
===Metódy synchrónne===
* '''Jazyková a [[syntax|syntaktická]] analýza''' uskutočňuje rozbor štruktúry textu, použitého výberu lexikálnej zásoby a [[gramatika|gramatiky]] jazyka, spojenie prvkov textu (usporiadanie jednotlivých viet), použité štylistické figúry ([[personifikácia]], [[irónia]], [[hyperbola]], apod.), stavby a členenia textu.
* '''[[Sémantika|Sémantická]] analýza''' sa zaoberá významom jednotlivých slov či väčších vetných celkov. Snaží sa zachytiť pole významov jednotlivých termínov a podľa kontextu určiť konkrétny význam použitých termínov v danom texte.
* '''Naratívna analýza''' študuje text z hľadiska výpravného, jeho dynamiku, vzťahy medzi jednajúcimi postavami a zmenu situácie. Významným bádateľom v tomto smere je napr. [[Vladimír Propp]] a jeho podrobná naratívna analýza ruských ľudových rozprávok.
* '''Pragmatická analýza''' študuje cieľ, ktorého chcel autor dosiahnuť. Text môže mať funkciu informačnú (prenos informácií), konatívny (prosba/príkaz, snaha podnietiť čitateľa priamo k nejakému konaniu), emotívnu (vyjadrenie vlastných pocitov), poetickou apod. Každá z týchto funkcií môže byť vyjadrená viacerými spôsobmi, v závislosti mimo iného na autorite autora textu a na konkrétnej situácii.
* '''Analýza [[literárny druh|literárnych druhov]]''' sa zaoberá použitým literárnym druhom textu. Literárny druh závisí na kultúre, ktorá ho vytvorila a používá vždy pre nejakú konkrétnu, inštitucionalizovanú a opakujúcu sa situáciu (tzv. Sitz im Leben). Správne určenie literárneho druhu textu je podmienkou k pochopeniu zámeru a posolstva autora. Táto metóda je veľmi príbuzná štúdiu foriem.
===Metódy diachrónne===
* '''Literárna analýza''' skúma, nakoľko je daný text jednotný a v prípade nejednotnosti v ňom hľadá použité pramene. Hlavné úlohy literárnej kritiky sú dva: vymedziť začiatok a koniec textovej jednotky a stanoviť mieru jej koherencie čiže súvislosti.
* '''Analýza tradícií''' sleduje vývoj jednotlivých tradícií, myšlienok a myšlienkových či náboženských predstáv v čase a naprieč rôznymi textami.
* '''Analýza foriem''' sa zaoberá literárnymi formami krátkych textov. Tieto danou [[kultúra|kultúrou]] presne stanované formy slúžia predovšetkým k lepšiemu šíreniu textu od človeka k človeku. Tzv. Formgeschichte čiže ''dejiny formy'' sa podrobne zaoberajú predovšetkým ústnou tradíciou (tradovaním) krátkých textov pred ich písomným zaznamenaním a fixovaním. Táto metóda sa doplňuje so štúdiom literárnych druhov.
* '''Analýza redakcie''' je dôležitá v prípade, že autor textu k jeho zostaveniu používal staršie pramene. V tomto prípade sa skúma, akým spôsobom do týchto prameňov zasiahol a ako pozmenil či upravil ich pôvodny význam. Úpravy autora sú viditeľné predovšetkým z výberu textov (čo vybral a čo vynechal), z toho, ako vybrané texty zoradil, a aké sú jeho obľúbené (kľúčové) slová a obraty.
'''Doplnkové metódy''' - Tieto metódy možno síce aplikovať na text, avšak nám o ňom vydávajú len čiastočné informácie a sú často jednostranné. Pokiaľ sú vzaté bezvýhradne, potom možu byť nebezpečne zavádzajúce.
* Psychologická analýza
* Sociálna analýza
* Historická analýza (chápe text ako historický prameň)
* Feministická exegéza
[[cs:Exegeze]]
[[da:Historisk-kritisk metode]]
[[de:Historisch-kritische Methode]]
[[en:Exegesis]]
[[es:Exégesis]]
[[fi:Eksegetiikka]]
[[fr:Exégèse]]
[[hr:Egzegeza]]
[[hu:Egzegézis]]
[[ia:Exegese]]
[[nl:Exegese]]
[[pl:Egzegeza]]
[[pt:Exegese]]
[[sv:Exegetik]]
| |||