Exegéza: Rozdiel medzi revíziami

'''Exegéza''' ([[gréčtina|grécky]] ἐξηγεῖσθαι ''vyvádzať von'') je kritické skúmanie akéhokoľvek textu, zvláštzvlášť ale [[náboženstvo|náboženského]], ako napr. [[Biblia]], [[Talmud]]u, [[Midraš]]a, [[Korán]]u atď. '''Exegéta''' je odborník na exegézu. Samotné slovo ''exegéza'' znamená vytiahnutie významu daného textu. Niekedy sa chápe ako protiklad k vkladaniu vlastného výkladu do daného textu. Exegéza sa tak snaží o objektívny prístup k textu. V našich podmienkach sa nejčastejšienajčastejšie hovorí o '''biblickej exegéze'''.

Biblická exegéza sa potom člení na dva prístupy. PrvnýPrvý z nich je '''exegéza zjavená''', ktorá predpokladá, že autori textov boli pri písaní textu inšpirovaní [[Duch svätý|Duchom svätým]], a ich slová sú preto Božím [[zjavenie|zjavením]]. '''Racionálna exegéza''' sa zakladá na myšlienke, že autori sami stoja za svojim dielom, a preto sa k textu pristupuje s ohľadom na ich porozumenie.

Exegéza (chápaná väčšinou v zmysle exegézy racionálnej) používápoužíva k výkladu textu a jeho významu nejrôznejšíchnajrôznejších metód, ktoré v svojej celistvosti umožňujú pochopenie posolstva textu. Väčšinou sa hovorí všeobecne o '''historicko-kritické metóde''', čo je v podstate súhrn niekoľkých metód, ktoré exegétovi pomáhajú odhaliť význam. Metódy zastrešené pod týmto názvom sú

===MetódySynchrónne synchrónnemetódy===

* '''Pragmatická analýza''' študuje cieľ, ktorého chcel autor dosiahnuť. Text môže mať funkciu informačnú (prenos informácií), konatívnykonatívnu (prosba/príkaz, snaha podnietiť čitateľa priamo k nejakému konaniu), emotívnu (vyjadrenie vlastných pocitov), poetickou apod. Každá z týchto funkcií môže byť vyjadrená viacerými spôsobmi, v závislosti mimo iného na autorite autora textu a na konkrétnej situácii.

* '''Analýza [[literárny druh|literárnych druhov]]''' sa zaoberá použitým literárnym druhom textu. Literárny druh závisí na kultúre, ktorá ho vytvorila a používápoužíva vždy pre nejakú konkrétnu, inštitucionalizovanú a opakujúcu sa situáciu (tzv. Sitz im Leben). Správne určenie literárneho druhu textu je podmienkou k pochopeniu zámeru a posolstva autora. Táto metóda je veľmi príbuzná štúdiu foriem.

===MetódyDiachrónne diachrónnemetódy===

* '''Analýza foriem''' sa zaoberá literárnymi formami krátkych textov. Tieto danou [[kultúra|kultúrou]] presne stanovanéstanovené formy slúžia predovšetkým k lepšiemu šíreniu textu od človeka k človeku. Tzv. Formgeschichte čiže ''dejiny formy'' sa podrobne zaoberajú predovšetkým ústnou tradíciou (tradovaním) krátkýchkrátkych textov pred ich písomným zaznamenaním a fixovaním. Táto metóda sa doplňuje so štúdiom literárnych druhov.

* '''Analýza redakcie''' je dôležitá v prípade, že autor textu k jeho zostaveniu používal staršie pramene. V tomto prípade sa skúma, akým spôsobom do týchto prameňov zasiahol a ako pozmenil či upravil ich pôvodnypôvodný význam. Úpravy autora sú viditeľné predovšetkým z výberu textov (čo vybral a čo vynechal), z toho, ako vybrané texty zoradil, a aké sú jeho obľúbené (kľúčové) slová a obraty.

'''Doplnkové metódy''' - Tieto metódy možno síce aplikovať na text, avšak nám o ňom vydávajú len čiastočné informácie a sú často jednostranné. Pokiaľ sú vzaté bezvýhradne, potom možumôžu byť nebezpečne zavádzajúce.