Juraj Jánošík: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.143.253.138 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lukas²³ |
|||
Riadok 15:
Martin Votruba Highwayman's Life Extand documents about Jánošík Slovak Studies Program University of Pittsburgh.</ref>
== Život ==
Vyrástol v [[Terchová|Terchovej]] na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony.<ref>Rudo Brtáň, "Na tropie Janosika i polskich zbójników." ''Pamiętnik Słowiański,'' 1968.</ref> Pokrstený bol v kostole Najsv. Trojice vo [[Varín|Varíne]].
Juraj Jánošík mal štyroch súrodencov. Troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Križková
| meno = Zuzana
| priezvisko2 = Horváthová
| meno2 =Margaréta
| odkaz na autora =
| titul = Juraj Jánošík: rozprávanie o zbojníckom kapitánovi
| vydavateľ = Perfekt
| miesto =
| rok = 2004
| isbn = 8080462828
| kapitola =
| strany = 110
| url = http://books.google.sk/books?ei=MZLLTcHnAo-6-Aa64ciuAw&ct=result&id=NrB-AAAAMAAJ&dq=Bola+to+o+rok+star%C5%A1ia+sestra+Barbora&q=a+traja+bratia#search_anchor
| jazyk =
}} </ref>.
Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku.<ref name="Dibala">DIBALA, J. Kurucký vojak Juraj Jánošík. In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava 2008. ISBN 978-80-969375-4-7 s. 181-191</ref> Po porážke v [[bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] slúžil v cisárskej armáde na [[Bytčiansky hrad|Bytčianskom zámku]]. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny [[Tomáš Uhorčík|Tomášom Uhorčíkom]], ktorému na jeseň roku [[1710]] zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku [[1711]] prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s [[Tomáš Uhorčík|Uhorčíkom]] chytili v [[Klenovec|Klenovci]] na jeseň [[1712]]. [[Tomáš Uhorčík|Uhorčík]] totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v [[Hrachovo|Hrachove]] na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u [[Tomáš Uhorčík|Uhorčíka]] znova chytili začiatkom roku [[1713]]. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež
ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky.
Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline a tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom.
Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral.
Dňa 16. marca 1713 bol Jánošík obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti [[Domaniža|Domaniže]], ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri [[Fačkov|Fačkove]]. K tej sa však ani po mučení nepriznal. Súdu nad Jánošíkom predsedal podžupan a zástupca [[Liptovská stolica|Liptovskej stolice]] Ladislav Okoličáni a zúčastnil sa na ňom aj zástupca [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolice]]. V prípade vraždy pri Fačkove Jánošík vypovedal, že na domanižského občana strieľali Turjak a Plavčík z Dunajova, ktorí už nežili. Jánošíkov obhajca Baltazár Palugyai odmietol prednesenú obžalobu, najmä obvinenie z [[Vražda|vraždy]]. Obhajca uviedol, že Jánošík od povstalcov prešiel k cisárskemu vojsku a tiež že ako najmladší člen skupiny nemohol zodpovedať za činy starších spoločníkov, ktorí ho nie vždy poslúchali. Uviedol, že nie je známy ani jeden prípad, kedy by Jánošík niekoho poranil. Dňa 17. marca [[1713]] podrobili Jánošíka najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu. Súd to zdôvodnil tým, že nič nepriznal a na veľa otázok neodpovedal. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713 urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v [[Čičmany|Čičmanoch]] so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v [[Terchová|Terchovej]]. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil. <ref name="Dibala"></ref>
== Jánošíkovské témy v literatúre ==
| |||