Verzia z 14:56, 8. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 44 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q28598) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:08, 8. máj 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Značka: Ukliknutie Ďalšia úprava →
Riadok 1: == '''Kultúrna antropológia''' vmôže ~~USA~~byť ==<ref></ref>:▼ '''Kultúrna antropológia''', v mnohých krajinách, napr. v Spojenom kráľovstve, nazývaná '''sociálna antropológia''', alebo '''sociokultúrna antropológia''', je súčasťou antropologických štúdií, teda vied o človeku. a) disciplína antropológie skúmajúca ľudskú kultúru (aké sú morfologické a psychologické podmienky jej vzniku a pod.), a to - na rozdiel od etnológie - skôr kultúru bez ohľadu na jej etnické (a pod.) varianty b) najmä v USA: disciplína antropológie zahŕňajúca 1. to, čo v bode "a" plus - a to predovšetkým - etnografiu a etnológiu (a folkloristiku), 2. v širšom zmysle aj americkú sociálna antropológiu (tú možno prakticky chápať aj ako inherentnú súčasť bodu "a" a tým aj bodu "b-1"), 3. v najširšom zmysle aj archeológiu, prehistóriu a lingvistickú antropológiu c) najmä v Spojenom kráľovstve: disciplína antropológie zaoberajúca sa (len) naučenými alebo tradovanými ľudskými činnosťami (a nie napr. sociálnou štruktúrou) c) trochu zjednodušene (pod vplyvom významu a): synonymum pojmu [[európska etnológia]] či tzv. [[Volkskunde]] d) trochu zjednodušene (pod vplyvom významu b): synonymum pojmov [[etnológia]], [[etnografia]] (a [[folkloristika]]) '''Sociálna antropológia''' môže byť: == História, funkcia a význam kultúrnej antropológie ==▼ najmä v USA: disciplína antropológie zaoberajúca sa primárne sociálnou štruktúrou, pričom sa chápe ako súčasť či subdisciplína americkej kultúrnej antropológie (pretože štúdium sociálnej štruktúry je obyčajne v americkom chápaní vnímané len ako jeden z pohľadov na - v Amerike široko chápanú - kultúru) Kultúrna antropológia vznikla v druhej polovici 19. storočia ako reakcia na staršie názory západných bádateľov založených na opozícii „[[kultúra\|kultúry]]“ a „[[príroda\|prírody]]“, podľa ktorých niektorí ľudia dodnes žijú „podľa prírody“. Antropológovia tvrdia, že kultúra je tým prírodným - prirodzeným stavom ľudí, že každý človek má schopnosti klasifikovať svoje zážitky a vnemy, kódovať tieto klasifikácie symbolicky, a symbolické abstrakcie predávať ostatným členom spoločenstva. Kultúrna antropológia teda študuje vzťah človeka a spoločnosti, úroveň sociálneho života človeka (t. j. rodinné vzťahy, formy sexuálneho života, životnú hygienu, príbuzenské, náboženské, ekonomické a ďalšie systémy a organizácie, ktoré majú pre život v ľudskej spoločnosti základný význam). najmä v Spojenom kráľovstve: disciplína antropológie zaoberajúca sa primárne sociálnou štruktúrou (teda hodnotami, inštitúciami a zvykmi v kontexte sociálnej štruktúry), pričom sa chápe (i) buď ako opak britskej kultúrnej antropológie (pozri vyššie) a/alebo (ii) ako pojem ktorý túto britskú kultúrnu antropológiu zahŕňa popri iných subdisciplínach (prípad ii je viac-menej britský ekvivalent americkej kultúrnej antropológie vo význame "b-2") do druhej svetovej vojny v Nemecku: disciplína fyzickej antropológie, ktorá sa zaoberala primárne dedením vlastností v rámci sociálnych skupín a mala do značnej miery znaky sociálneho darwinizmu, vrátane súvisiacich rasových, eugenických a podobných aspektov. *synonymum "b-3" '''Sociokultúrna antropológia''' (prípadne '''sociálna a kultúrna antropológia''' či '''kultúrna a sociálna antropológia''') je synonymum vyššie uvedeného významu "b-2" alebo "b-3". Kedže kultúre sa učíme, ľudia žijúci v rôznych spoločnostiach majú rôzne kultúry. Antropológia poukazuje, že vďaka kultúre sa ľudia adaptujú na prostredie, čo ich robí odlišným od zvierat, ktoré sa adaptujú na svoje prostredie geneticky. Väčšina antropologických teórií bola motivovaná ocenením záujmu vzťahov medzi lokálnou kultúrou a globálnou, univerzálnou ľudskou prirodzenosťou, vlastnou všetkým ľuďom na zemi, spájajúcu nás s ľuďmi žijúcimi na tých najvzdialenejších miestach. == Základná charakteristika == Kultúrna antropológia najprv skúmala najmä povahu ľudských spoločností ([[James George Frazer]]), neskôr aj ich funkciu ([[Bronisław Malinowski]]), ako aj štruktúru v závislosti od biologických a spoločenských zákonitostí vývoja človeka. Zjednodušene teda možno povedať, že v USA sa teda na označenie nebiologickej antropológie uprednostňuje označenie kultúrna antropológia a v Spojenom kráľovstve sociálna antropológia (detaily pozri vyššie). Historicky americkú kultúrnu antropológiu a britskú sociálnu antropológiu spájal ich tradičný objekt výskumu - preliterárne spoločnosti (starším názvom: prírodné národy, napr. Indiáni) a ich kultúra. Na Slovensku sa tieto termíny vo väčšej miere objavili až v 90. rokoch 20. storočia, dovtedy sa skôr hovorilo o samostatných vedách etnografia (národopis), mimoeurópska etnografia, folkloristika, archeológia, lingvistika a podobne. Vzhľadom na príbuznosť kultúrnej a sociálnej antropológie sa v súčasnosti celosvetovo presadzuje pojem sociokultúrna antropológia ako spoločné označenie. Sociokultúrna antropológia (v širšom zmysle) tvorí spolu biologickou antropológiou spolu antropológiu. ==Predmet výskumu == Tradičným predmetom výskumu kultúrnej antropológie bola miestna kultúra preliterárnych spoločností. Časom sa predmet výskumu rozšíril na jednoduché roľnícke pospolitosti a vyspelé moderné spoločnosti (dnes sú významné smery najmä [[antropológia mesta]] a [[feministická antropológia]]). ==Metódy == Základnou metódou kultúrnej antropológie je antropologický terénny výskum založený na pobyte medzi príslušníkmi študovanej spoločnosti. Používajú sa pritom techniky ako [[zúčastnené pozorovanie]], [[dotazník]]y, psychologické testy, fotografie, film a pod. ▲==Dejiny ~~História, funkcia~~americkej a ~~význam~~britskej kultúrnej/sociálnej antropológie == Vznik americkej kultúrnej antropológie anticipovali v druhej polovici 19. storočia predstavitelia evolucionistickej etnológie a antropológie tým, že rozšírili predmet výskumu klasickej fyzickej antropológie o sociokultúrny rozmer; zostali to však ešte len teoretické výskumy. Zvrat nastal zavedením terénneho výskumu priamo medzi príslušníkmi sledovaných kultúr - v USA ho zaviedli F. Boas a jeho žiaci (trávili čas u Indiánov) a v Spojenom kráľovstve B. Malinowski a A. R. Radcliffe-Brown. Samotný termín "kultúrna antropológia" sa objavuje až v 20. rokoch 20. storočia, výrazne sa ale toto označenie presadilo až v 30. a 40. rokoch. Kultúrna antropológia sa v 20. storočí rozvíjala najmä v USA. Po druhej svetovej vojne začali miznúť hranice oddeľujúce americkú kultúrnu antropológiu, britskú sociálnu antropológiu a európsku kontinentálnu etnológiu/etnografiu. Zblíženie americkej a britskej kultúrnej antropológie sa prejavilo v 60. rokoch 20. storočia v neoevolucionistickej antropológii (Leslie A. White) a kultúrnej ekológii (Julian H. Steward), pre ktoré bola typická snaha o syntézu štrukturálnej, funkcionálnej a genetickej explanácie. ▲== Kultúrna antropológia v USA == V [[Spojené štáty\|USA]] je pojem kultúrna antropológia synonom pre miestnu archeológiu, ktorá tým, že študuje pôvodné obyvateľstvo, má unikátnu možnosť pracovať s pozorovaním žijúcich príslušníkov indiánskych kmeňov, prípadne [[etnografia\|etnografickými]] pozorovaniami z minulosti. == Pozri aj ==

Kultúrna antropológia: Rozdiel medzi revíziami