Trnava: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 58:
'''Trnava''' ([[Latinčina|lat.]] ''Tyrnavia'', [[Maďarčina|maď.]] ''Nagyszombat'', [[Nemčina|nem.]] ''Tyrnau'') je krajské mesto na západe [[Slovensko|Slovenska]], 7. najväčšie mesto v krajine. Leží v centre [[Trnavská pahorkatina|Trnavskej pahorkatiny]], v nadmorskej výške {{mnm|146}}, vo vzdialenosti {{km|45|m}} severovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]]. Keďže Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi a stojí tu množstvo jej kostolov, dostala prezývku „Malý Rím“.
 
HOMOSEXUÁLNE VÝKYVY MLADOSTI U DIEVČAT...!
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trnavy}}
 
Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od [[pravek]]u, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku [[1211]]. Je to listina ostrihomského [[arcibiskup]]a Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.
 
Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku [[1238]] uhorský kráľ [[Belo IV.]] Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.
 
V [[13. storočie|13. storočí]] si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle [[opevnenie]] na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými [[val]]mi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými [[hradby|hradbami]].
 
Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.
 
Význam Trnavy vzrástol najmä v [[16. storočie|16. storočí]], keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku [[1543]], presťahovalo [[ostrihomské arcibiskupstvo]] s kapitulou. [[Bratislava]] sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. [[18. august]]a [[1561]] začala sa výstavba [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] kolégia v Trnave na mieste dnešnej [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]]
 
Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho [[Protihabsburské stavovské povstania|stavovské povstania]] uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar [[23. jún]]a [[1666]], kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku [[1635]] založil [[Peter Pázmaň]] [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]], najskôr len s filozofickou a teologickou [[fakulta|fakultou]]. Právnická fakulta bola otvorená v roku [[1667]] a lekárska až v roku [[1769]]. V [[17. storočie|17. storočí]] boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby [[univerzita|univerzity]], vystavili nové [[konvikt]]y.
 
Do [[18. storočie|18. storočia]] vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku [[1777]], keď na pokyn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] presťahovali univerzitu do [[Budín]]a, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.
 
V roku [[1792]] [[Anton Bernolák]] vytvoril v Trnave hlavný stánok [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]].
 
[[1. august]]a do [[24. september|24. septembra]] [[1831]] Trnava zažila ničivú [[epidémia|epidémiu]] [[cholera|cholery]], ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.
 
Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku [[1831]]. [[1. jún]]a [[1846]] bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku [[1870]] začal v Trnave pôsobiť [[Spolok svätého Vojtecha]], ktorý v období zákazu činnosti [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] pomáhal udržiavať národné povedomie.
 
Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.
 
[[25. august]]a [[1996]] sa Trnava stala krajským mestom.
 
== Obyvateľstvo ==