Diova socha v Olympii: Rozdiel medzi revíziami

copyvio http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/9306/?print=1
(copyvio http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/9306/?print=1)
[[Kategória:Sedem divov sveta]]
[[Kategória:Starogrécke sochy]]
 
 
Roku 433 pred n. l. dokončil v meste Olmpia na Peloponézskom polostrove sochár Feidias sochu Dia, najvyššieho z gréckych bohov. Keďže merala 13 metrov, t. j. viac ako dnešný štvorposchodový dom, musel pre ňu postavť nový, dostatočne veľký chrám. Náklady na vytvorenie diela boli nepredstaviteľné – Feidias použil tonu slonoviny a ešte viac zlata. Rozmery sochy a Feidov cit pre detail privádzali všetkých návštevníkov chrámu do úžasu. Tradovalo sa, že vyzerala skôr ako šperk, než ako socha. Feidias zobrazil najvyššieho z bohov na tróne tak realisticky, že mnohí uverili, že videli samotného Dia. Dielo sa uchovalo v chráme celé stáročia, ale v neskorších, rímskych časoch pomaly upadalo do zabudnutia. Roku 394 n. l. podľa niektorých správ zvyšky zachránili a previezli do Konštantinopolu (dnešný Istanbul v Turecku), kde ich zničil jeden z veľkých požiarov mesta.
 
Diov chrám v Olympii
 
Postavili ho asi v rokoch 466 – 456 pred n. l. Na dlhších stranách mal po 13 a na kratších po 6 stĺpov v dórskom slohu. Pri stavbe využili vápenec z miestnych kameňolomov, ktorý pokryli omietkou. Strechu tvorili mramorové škridle.
 
Niekoľko faktov:
 
- Na soche pracoval Feidias osem rokov.
- Spisovateľ Strabón vypočítal, že keby sa Zeus postavil, hlavou by prerazil strechu chrámu.
- Všetka slonovina pochádzala zo sloních klov a hroších zubov. Pred pôsobením vlhkosti a veľkých horúčav ju naolejovali.
- V dnešných cenách by zlato použité na stavbu sochy stálo približne 430 miliónov korún.
- Rímsky cisár Caligula sa pokúsil sochu ukradnúť, ale najatí robotníci vydesení utiekli, lebo sa im, ako hovorí legenda, zborilo lešenie a socha sa na nich zasmiala.
101 000

úprav