Aškenázski Židia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Aškenázski Židia''' alebo '''aškenáziovskí Židia''' <ref>''[[Encyclopaedia Beliana]]''</ref> alebo '''Aškenázi''' ([[hebrejčina{{vjz|heb|hebr.]] אשכנזים, ''|aškenazim''}}) sú [[Žid]]ia pochádzajúci zo [[stredovek]]ých židovských komunít v [[Porýnie|Porýní]]. Spolu so [[sefardskí Židia|sefardskými Židmi]] sú najvýznamnejšou etnickou podskupinou židovského národa.
 
Označenie ''Aškenázi'' vzniklo z hebrejského výrazu pre [[Nemecko]] — Aškenaz (אשכנז). Od [[10. storočie|10.]] do [[19. storočie|19. storočia]] sa rozšírili prevažne na východ a zakladali komunity v Nemecku, [[Poľsko|Poľsku]], [[Rusko|Rusku]], v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]], ale aj inde. Východoeurópski Aškenázi si až do [[holokaust]]u zachovali svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo (tzv. ''aškenázsky [[minhag]]''). Dorozumievali sa hlavne jazykom [[jidiš]] alebo [[slovanské jazyky|slovanskými jazykmi]] zmiešanými s hebrejčinou (napr. dnes už zaniknutý ''lešon kenaan'', ako sa označovala tzv. ''židovská čeština'', ale aj iné židovsko-slovanské jazyky). Naproti tomu Židia v Nemecku a vo Francúzsku sa od [[18. storočie|18. storočia]] začali hlavne vďaka vplyvu [[haskala|haskaly]] a občianskemu zrovnoprávneniu rýchlo kultúrne aj nábožensky [[asimilácia|asimilovať]].