Priama demokracia: Rozdiel medzi revíziami

* '''[[priama voľba občianskych zástupcov]]''' ([[prezident]]a, [[predseda vlády|predsedu vlády]], starostov, poslancov, sudcov...sudcov…) bez nutnosti ich angažovania sa v politickej strane a teda ich selekcii podľa politickej príslušnosti

* '''[[imperatívny mandát]]''' – možnosť občanov odvolávať svojich zástupcov (starostu, poslancov...poslancov…)

Referendum musí byť zakotvené v ústave tak, aby občania mali možnosť priamo rozhodnúť o každej verejnej otázke ak sa dostatočný počet ľudí vyjadrí, že chce v danej otázke rozhodnúť priamo, nie sprostredkovane prostredníctvom svojich zástupcov v parlamente. Vo Švajčiarsku je na vyvolanie referenda potrebné zozbierať 1  –  2 % podpisov voličov v petícii za vypísanie referenda.

V histórii prvý krátprvýkrát zaznamenaná [[demokracia]] (5. storočie pred Kristom), bola priamou demokraciou. Častejšie je ale nazývaná Aténskou demokraciou, pretože ženám a otrokom v tých časoch nebolo dovolené zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Mnohí teda namietajú, že to nebola ešte skutočná demokracia.

Formou priamej demokracie mala v časti svojej histórii začínajúcej približne 449 rokov pred narodením Krista aj Rímska republika (Cary, 1967). Zákony v Rímskej republike boli formulované a schvaľované občanmi, rovnako ako aj odmietnutie platnej legislatívy. Občania vytvárali zákon od začiatku Rímskej ríše asi 449 pred Kr. počas ďalších 400 rokov až do smrti Júliusa Caesara v roku 44 pred Kr. Mnoho historikov označuje prijatie zákona nazývaného Lex Titia (pravo vládnutia 5 rokov), 27. novembra 43 pnlpred Kr. ako koniec republiky.

Švajčiarsky ranný socialista a zakladateľ prvého ľudového spotrebného družstva v kontinentálnej Európe Karl Bürkli bol silne ovplyvnený [[Moritz_RittinghausenMoritz Rittinghausen|Rittinghausenom]] spolutvorcom teoretického zdôvodnenia myšlienky priameho ľudového zákonodarstva. Na pozadí týchto okolností viedol v rokoch 1867/68 politický vývoj v Zürichu k presadeniu trojstupňového ľudového zákonodarstva do kantonálnej ústavy. [[Moritz_RittinghausenMoritz Rittinghausen|Rittinghausen]] zasiahol do vnútorošvajčiarskej diskusie a agitoval za to, aby aj ostané [[Kantón_Kantón (Švajčiarsko)|kantóny]] nasledovali príklad [[Zürich]]u.

V roku 1874 pridali možnosť [[Nepovinné referendum|nepovinného referenda]]. Ak poskytne 50  000 občanov svoje podpisy do 100 dní od oficiálneho uverejnenia parlamentného zákona, môžu si vynútiť referendum o tomto zákone. Pôvodne sa to nevzťahovalo na zákony, ktoré parlament označil za naliehavé. Ale keď parlament začal zneužívať túto možnosť a začal označovať najrôznejšie typy zákonov za naliehavé, referendum stanovilo, že naliehavé zákony môžu vstúpiť do platnosti okamžite, ale následne vždy musia podliehať povinnému referendu.

Čoskoro však zistili, že vlastne nemajú možnosť iniciovať vlastné parlamentne zákony, tak v r. 1891 prijali aj ústavný dodatok, ktorý im toto umožňuje. Ústavná ľudová iniciatíva (skrátene ľudová iniciatíva) umožňuje občanom, aby iniciovali referendum pre svoje vlastné písomné návrhy, ak zozbierajú 100  000 podpisov v priebehu 18 mesiacov. Tento návrh môže byť buď formulovaný všeobecne a parlamentná komisia ho musí preniesť do legislatívy, alebo byť vo forme presne definovaných odsekov zákona, ku ktorým parlament nemôže robiť žiadne zmeny a doplnenia. Ak je návrh prijatý, stáva sa potom súčasťou ústavy. V praxi však môžu občania využívať tento nástroj na témy, ktoré zvyčajne riadia obyčajné právne predpisy. Preto je švajčiarska ústava pozoruhodnou zmesou všeobecných a celoštátnych zásad a ‘obyčajnej’ politiky.

Švajčiari prekonali tento problém zavedením všeobecnej ľudovej iniciatívy. Tú schválilo referendum vo februári 2003, ale do platnosti vstúpila až v roku 2006. Umožňuje občanom po zozbieraní 100  000 podpisov podať všeobecný návrh parlamentu, ktorý potom slobodne rozhodne, či ho zapracuje do zákona alebo do novely ústavy. Tento návrh sa potom stane predmetom referenda.

V čase od roku 1848 do konca roka 2004 sa na federálnej úrovni uskutočnilo 531 referend: 187 povinných, 152 nepovinných a 192 ľudových iniciatív. Obyvateľstvo bolo konzervatívne a schválilo iba 10&nbsp; % občianskych návrhov, o ktorých hlasovali. Oveľa častejšie však zvolili vládnou prepracovaný, väčšinou kompromisný protinávrh. Priemerná účasť bola viac ako 50% (s výnimkami do 80 %) a navyše už nejaký čas je asi o 10 percentuálnych bodov vyššia ako účasť v parlamentných voľbách<!--[1]-->. Na všetkých úrovniach – obecnej, kantonálnej a federálnej – sa každoročne vo Švajčiarsku koná viac ako 200 referend.<ref>Verhulst, Jos; Nijeboer Arjen (2007): ''Priama demokracia, fakty a argumenty k zavedeniu občianskej iniciatívy a referenda'', Democracy International</ref>

Švajčiarsko nekoná referendá, ktoré navrhol parlament alebo vláda – známe aj ako plebiscity. Vo Švajčiarsku sú referendá buď predpísané ústavou, alebo iniciované občanmi využívajúcimi metódu zberu podpisov. S rastúcim počtom referend, ktoré sa konajú v [[Európa|Európe]], najčastejšou medzinárodne používanou formou je však stále [[plebiscit]]. Často ide o všeobecne nezáväzné ‘referendá’„referendá“, ktoré navrhujú politici pri moci s cieľom dať svojej politike mimoriadnu legitímnosť alebo preto, že koalície alebo strany majú vnútorné nezhody. Pravidlá hry sú často prispôsobené konkrétnemu prípadu spôsobom, ktorý sa pre politikov v danom momente zdá byť najvhodnejší. To však má iba veľmi málo spoločného so skutočnou priamou demokraciou.

Ďalším príkladom sú [[Spojene štáty]], kde napriek federálnej republike, kde žiadna priama demokracia na federálnej úrovni neexistuje a neexistuje zákon, ktorý by určoval fixnú štruktúru orgánov samosprávy, takmer polovica štátov (a mnoho krajov) umožňujú občanom podávať návrhy (na zhromaždeniach či híringoch). Väčšina štátov má taktiež možnosť iniciatívy a referenda. Zastupiteľstvá rokujú verejne, v priemere dva až trikrát mesačne. V záujme vytvorenia priestoru pre účasť čo najväčšieho počtu ľudí sa zasadania väčšinou začínajú až podvečer, resp. večer a nezriedka trvajú aj do polnoci. Rokovania sú hojne navštevované. Na úvod rokovania sa často robí prehľad došlej pošty. Poslanci dostanú do rúk prehľad všetkých žiadostí, listov, sťažností a e-mailov, ktoré boli obci doručené odo dňa posledného rokovania, a informujú sa, ako sa ten-ktorý problém vyriešil. Nepísaným pravidlom je, že akákoľvek záležitosť musí byť uzavretá najneskôr do 30 dní. Po ukončení diskusie poslancov sa ku každému bodu rokovania otvára priestor pre verejnosť (tzv. notice).

Na lepšie aplikovanie priamej demokracie sa začína využívať aj Internetinternet a iné komunikačné technológie, viďnapríklad [[e-demokracia]]. Koncept [[otvorená vláda|otvorenej vlády]], dovoľujúci všetkým občanom zúčastňovať sa priamo na rozhodovaní v ľubovoľnej miere, akú si želajú, aplikuje princípy [[Slobodný softvér|slobodného softvéru]] v oblasti spoločenského rozhodovania.