Mongolsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d -text, skopírované z http://referaty.aktuality.sk/mongolsko-od-dzingischana-az-po-sucasnost/referat-18357
d -text, skopírované z http://referaty.aktuality.sk/mongolsko-od-dzingischana-az-po-sucasnost/referat-18357
Riadok 81:
 
== Dejiny Mongolska ==
Napriek svojej odľahlosti a "ľudoprázdnosti" má Mongolsko pomerne bohatú históriu. Ľudia obývali Mongolsko od [[doba kamenná|kamennej doby]]. Vo všeobecnosti Mongolsko v tomto čase malo podobnú históriu ako zvyšok kočovnej stepi, ktorá leží medzi [[Sibír]]ou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Tieto stepi obvykle boli obývané bandami kočovníkov. Títo boli niekedy spojení v [[konfederácia|konfederáciách]] líšiacich sa veľkosťou. Obvykle hnali zvieratá, obchodovali alebo útočili na viac usadlé národy. Pôvodní obyvatelia Mongolska tak už pred začiatkom nášho letopočtu viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané predovšetkým na chov dobytka. Len zriedka zakladali malé osídlenia. Mongolsko sa stalo politicky dôležité prakticky až okolo [[3. storočie|3. storočia]].
=== Mongolská ríša ===
Niekoľko storočí mongolského prenikania cez euroázijský kontinent ( obdobie nazývané aj 'Pax Mongolica') radikálne zmenil demografiu a geopolitiku týchto oblastí. Mongoli mali svoj [[chanát]] už začiatkom [[12. storočie|12. storočia]]. No najdôležitejšie medzníky Mongolska z hľadiska jej vývoja je nepochybne obdobie Mongolskej ríše. [[Mongolská ríša]] sa rozprestierala od východnej Európy, [[Jadranské more|Jadranského mora]] cez východného Stredomoria až do Číny. Bola to 2. najväčšia ríša v dejinách ľudstva.
Jej zakladateľom bol [[Džingischán]]. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v [[1206]] tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej [[Kórea|Kórey]]. Zaujímavé je, že Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na kapituláciu.
[[Súbor:Mongol Empire map.gif|náhľad|vpravo|Hranice Mongolskej ríš od jej založenia až po rozpad v rokoch 1206-1294]]
Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk [[Kublajchán]], za ktorého vlády sa Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora až do Číny. Kublajchán tiež dal základ storočnej nadvláde Mongolov v [[Čína|Číne]] založením dynastie [[Yuan]], politicky si pripútal [[Tibet]] a uskutočnil výpravy do [[Japonsko|Japonska]] a na [[Jáva|Jávu]]. Takto Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývoj takých ríš akými boli Rusko, Čína ale aj dnešný [[Irán]] (Perzia). Expanzia mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: [[Čína]], [[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Kórea]], [[Azerbajdžan]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Irak]], [[Irán]], [[Kazachstan]], [[Kirgizstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Afganistan]], [[Turkmenistan]], [[Moldavsko]], [[Kuvajt (štát)|Kuvajt]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Mongolsko malo počas tohto búrlivého obdobia nespočetné množstvo územných sporov. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie patria : [[Prvá vojna s dynastiou Západný Sia]], dobytie Kara-kitanského Chanátu, invázia do [[Chorezm|Chorezmskej Ríše]], útoky na [[Gruzínsko]] a [[Povolžské Bulharsko]], [[druhá vojna s dynastiou Západný Sia]] a dynastiou Ťin.
 
=== Obdobia nadvlády ===
Ďalším významným obdobím v histórii Mongolska je obdobie nadvlády Číny a Ruska. Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. – 15. storočí sa im ako bumerang vrátil v stredoveku, kedy vojenská plemena kočovníkov bola „zmiernená“ tibetským buddhizmom.
 
==== Čínska nadvláda ====
 
V polovici sedemnásteho storočia ovládli čínski [[Mandžuovia]], neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešnej Mongolskej republiky. Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska. Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia. Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce. Politická reprezentácia Mongolov pod hrozbou expandujúceho Japonska a v prítomnosti poznačenej súperením Ruska a Číny videla svoju jedinečnú príležitosť zlepšiť postavenie národa. Až v roku [[1911]] po páde čínskej vládnucej dynastie Čching vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Stalo sa teokraciou na čele s náboženským vodcom 8. džebcündampa chutuchtom („žijúcim Buddhom“). V roku [[1919]] bolo po revolúcii v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. Neskôr krajinu oslobodili sovietski boľševici, a v roku [[1924]] komunisti vyhlásili Mongolskú ľudovú republiku. Politické elity Vnútorného a Vonkajšieho Mongolska boli nejednotné, a tak nezávislosť následne vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. V zápätí na jeho území vznikol akýsi protektorát pod ruským vedením, zabezpečujúci „ochranu pred čínskou a japonskou expanziou“ a územiu bola zo strany Číny poskytnutá autonómia.
[[Súbor:President Elbegdorj Tsakhia.jpg|náhľad|vpravo|Súčastný prezident Mongolska Tsakhiagiin Elbegdorj ]]
=== Komunizmus ===
V roku [[1921]], v Mongolsku definitívne zvíťazila marxistická frakcia, ktorá [[26. november|26. novembra]] 1924 vyhlásila vznik Mongolskej ľudovej republiky, čím sa Mongolsko stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Až do víťazstva Stalina však MĽR zostávala relatívne nezávislým štátom. To sa definitívne zmenilo dosadením Chorloyna Čojbalsana, Stalinovho poručníka. Pod jeho vedením prešlo Mongolsko všetkými stalinistickými „reformami“: Uskutočnilo pozemkovú reformu, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, uzatvorilo 799 z 800 buddhistických kláštorov v krajine, znárodnilo dopravu a vyhnalo všetkých čínskych obchodníkov, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu. Podobne prebehli aj v MĽR čistky, pri ktorých bolo v roku [[1939]] popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 buddhistických mníchov. Následný vnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Prebehla až zarážajúco nelogická kolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva a pokusy o rozvoj priemyslu. Temer symptomaticky možno povedať, že sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcich štruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia. Vzrástol podiel odlesnenej pôdy, čím bola podmienená jej následná degradácia a v konečnom dôsledku erózia. Dlhodobé dopady takéhoto pôsobenia vyplývajú z dlhej regeneračnej doby stepných a lesostepných pôd a z nenapraviteľného porušenia vysokej úrodnosti stepných pôd pri nedodržaní extenzívneho hospodárenia.
 
Hoci sa adaptácií sovietskeho modelu rozvoja v Mongolsku dá mnoho vytknúť, prípadne s mnohými podniknutými krokmi nesúhlasiť, je nutné zvýrazniť skorú podporu mongolských elít, zastúpených najmä v osobe Jambyna Bothmonha, perestrojke a glasnosti – po mongolsky il tod – už v polovici osemdesiatych rokov.
 
=== Príchod demokracie ===
 
Do vlny revolúcií východného bloku sa krajina zapojila až v máji roku 1990 prostredníctvom demonštrácií, protestov a hladoviek. Prvé slobodné voľby sa v krajine konali v roku 1992. Na ťavách a koňoch zo stepí a z púšte Gobi cestovali voliči k voľbám do mongolského parlamentu - Veľkého churalu. Nová ústava bola prijatá v roku 1992. Dve najsilnejšie politické strany nesú názvy Mongolská ľudovo revolučná strana a Mongolská demokratická strana. V krajine sa spočiatku strany pokúšali uskutočňovať politiku radikálnych demokratických a trhových reforiem, na ktoré však spoločnosť reagovala nejednoznačne. Obdobie viacerých vlád bolo poznačené množstvom problémov. Okrem neutešenej sociálno-ekonomickej situácie bola verejnosť neustále konfrontovaná s rôznymi korupčnými aférami a hospodárskou kriminalitou vo vládnych štruktúrach, čo vyústilo v postupný odklon voličov od vládnej koalície.
== Súčasnosť ==
[[Súbor:Yurt-construction-3.JPG|náhľad|vpravo|Jurta je tradičné, prenosné, drevené obydlie, ktoré používajú kočovní Mongoli už po stáročia. Drevená konštrukcia je pokrytá vrstvami tkaniny a ovčou vlnou ako izoláciou.]]