Andy: Rozdiel medzi revíziami

Najstariše andské [[hornina|horniny]] pochádzajú z [[prekambrium|prekambria]] a nachádzajú sa v Čile a Argentíne. Sú to napríklad slabo metamorfované [[flyš]]ové sedimenty jednotky [[Puncoviscana]]. V priebehu [[kambrium|kambria]] až [[trias]]u na západnú časť [[Gondwana|Gondwany]] narazilo viacero mikrokontinentov, ktoré sa stali jej súčasťou. Tieto zrážky boli spojené s výrazným vulkanizmom. Od začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] sa v oblasti Ánd vyvinulo niekoľko sedimentačných paniev a vulkanických oblúkov rôzneho typu.

 

V Severných Andách vznikol vo [[formácia La Negra|formácii La Negra]] vulkanický oblúk a predoblúková [[Tarapacská panva]]. Od [[titón]]u po [[neokóm]] bola táto panva zaplavená, neskôr počas vrchnej kriedy ju ovplyvňoval okolitý vulkanizmus a usadzovali sa v nej najmä červené kontinentálne sedimenty. V strede kriedy sa táto panva uzavrela a z hornín, ktoré boli vytlačené z tohto priestoru vznikla tzv. [[Proto Cordillera de Domeyko]], ktorú v nasledujúcom období výrazne deštruovala erózia. Od vrchnej kriedy po eocén pokračoval v dôsledku subdukcie [[platňa Nazca|platne Nazca]] vulkanizmus, ktorý v priebehu oligocénu vystriedali intrúzie. V tomto období vznikli v olbasti Čile významné ložiská medenno-[[porfýr]]ových [[ruda|rúd]]. Subdukcia platne Nazca spôsobila aj vznik Atacamského smerného posunu, významného [[zlom (geológia)|zlomu]] ktorý postihol Pobrežnú kordilieru. V tomto priestore následne počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a ranej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] mohol vystúpiť granitoidný Pobrežný batolit.