Verzia z 00:44, 9. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q202265) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:33, 14. máj 2013 upraviť vrátiť Mikulas1 (diskusia \| príspevky) 10 446 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Image:Lagoon nebula SALT.jpg\|thumb\|210px\|Časť hmloviny Lagúna ([[NGC 6523]]), emisnej hmloviny v [[súhvezdie Strelec\|Strelcovi]]]] '''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného [[plyn]]u [[~~emisia~~Emisia častice\|emitujúce]] [[svetlo]] rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických [[fotón]]ov z blízkej horúcej [[hviezdy]]. Tieto fotóny budia hmlovinu k žiareniu a hmlovina svieti vlastným svetlom, najčastejšie z [[červená\|červených]] oblastí spektra. Medzi rôzne typy emisných hmlovín patria aj [[oblasť H II\|oblasti H II]], kde začínajú vznikať hviezdy, z ktorých zvlášť tie masívne sú zdrojom ionizujúcich fotónov, a [[planetárna hmlovina\|planetárne hmloviny]], v ktorých staré vyhasínajúce hviezdy odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy a odkrývajú svoje horúce jadro, ktoré ich ionizuje. Ďalšie typy sú pozostatky supernovy s rôznym mechanizmom žiarenia a hmota vypudená ešte žijúcou hviezdou, napríklad hmlovina okolo hviezdy [[éta Carinae]]. Riadok 20: [[Kategória:Emisné hmloviny\| ]] [[Kategória:Hmloviny]] [[Image:Lagoon nebula SALT.jpg\|thumb\|210px\|Časť hmloviny Lagúna ([[NGC 6523]]), emisnej hmloviny v [[súhvezdie Strelec\|Strelcovi]]]] '''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného [[plyn]]u [[emisia\|emitujúce]] [[svetlo]] rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických [[fotón]]ov z blízkej horúcej [[hviezdy]]. Tieto fotóny budia hmlovinu k žiareniu a hmlovina svieti vlastným svetlom, najčastejšie z [[červená\|červených]] oblastí spektra. Medzi rôzne typy emisných hmlovín patria aj [[oblasť H II\|oblasti H II]], kde začínajú vznikať hviezdy, z ktorých zvlášť tie masívne sú zdrojom ionizujúcich fotónov, a [[planetárna hmlovina\|planetárne hmloviny]], v ktorých staré vyhasínajúce hviezdy odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy a odkrývajú svoje horúce jadro, ktoré ich ionizuje. Ďalšie typy sú pozostatky supernovy s rôznym mechanizmom žiarenia a hmota vypudená ešte žijúcou hviezdou, napríklad hmlovina okolo hviezdy [[éta Carinae]]. == [[Oblasť H II]] == Emisná hmlovina patriaca k oblasti H II žiari vďaka ultrafialovému žiareniu blízkych hviezd, horúcich mladých hviezd [[spektrálny typ\|spektrálneho typu]] O a B. Pokiaľ je okolo takejto mladej hviezdy veľký oblak medzihviezdnej hmoty, jej [[ultrafialové žiarenie]] sformuje oblasť H II do guľatého tvaru. Takýmto guľatým hmlovinám sa hovorí podľa ich objaviteľa ''[[Strömgrenove sféry]]''. Emisné hmloviny však môžu byť rôzneho tvaru. Ich hmota je spravidla veľmi riedka a veľmi horúca a hmlovina môže slúžiť ako [[hviezdotvorná hmlovina]]. Emisné hmloviny, z ktorých vznikajú hviezdy, sa najčastejšie nachádzajú v ramenách špirálových galaxií a v nepravidelných galaxiách. Môžu obklopovať aj už vzniknuté [[hviezdokopa\|hviezdokopy]], ktorých [[hviezdny vietor]] ich postupne rozkladá. Príkladom je [[hmlovina Rozeta]]. Medzi jednu z najznámejších emisných hmlovín, viditeľných aj voľným okom, patrí [[Veľká hmlovina v Orióne]]. [[Image:NGC 7027HSTFull.jpg\|thumb\|planetárna hmlovina [[NGC 7027]]]] == [[Planetárna hmlovina]] == Planetárne hmloviny sú konečným štádiom [[vývoj hviezd\|vývoja]] väčšiny hviezd. Vzniká oddelením vonkajších vrstiev hmoty z niekdajšieho [[červený obor\|červeného obra]]. Typická planetárna [[hmlovina]] má dĺžku zhruba jeden [[svetelný rok]] a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm

Emisná hmlovina: Rozdiel medzi revíziami