Emisná hmlovina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q202265)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 1:
[[Image:Lagoon nebula SALT.jpg|thumb|210px|Časť hmloviny Lagúna ([[NGC 6523]]), emisnej hmloviny v [[súhvezdie Strelec|Strelcovi]]]]
'''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného [[plyn]]u [[emisiaEmisia častice|emitujúce]] [[svetlo]] rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických [[fotón]]ov z blízkej horúcej [[hviezdy]]. Tieto fotóny budia hmlovinu k žiareniu a hmlovina svieti vlastným svetlom, najčastejšie z [[červená|červených]] oblastí spektra.
 
Medzi rôzne typy emisných hmlovín patria aj [[oblasť H II|oblasti H II]], kde začínajú vznikať hviezdy, z ktorých zvlášť tie masívne sú zdrojom ionizujúcich fotónov, a [[planetárna hmlovina|planetárne hmloviny]], v ktorých staré vyhasínajúce hviezdy odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy a odkrývajú svoje horúce jadro, ktoré ich ionizuje. Ďalšie typy sú pozostatky supernovy s rôznym mechanizmom žiarenia a hmota vypudená ešte žijúcou hviezdou, napríklad hmlovina okolo hviezdy [[éta Carinae]].
Riadok 20:
[[Kategória:Emisné hmloviny| ]]
[[Kategória:Hmloviny]]
[[Image:Lagoon nebula SALT.jpg|thumb|210px|Časť hmloviny Lagúna ([[NGC 6523]]), emisnej hmloviny v [[súhvezdie Strelec|Strelcovi]]]]
'''Emisná hmlovina''' je mračno ionizovaného [[plyn]]u [[emisia|emitujúce]] [[svetlo]] rôznych vlnových dĺžok. Najčastejšou príčinou ionizácie je vyžarovanie vysokoenergetických [[fotón]]ov z blízkej horúcej [[hviezdy]]. Tieto fotóny budia hmlovinu k žiareniu a hmlovina svieti vlastným svetlom, najčastejšie z [[červená|červených]] oblastí spektra.
 
Medzi rôzne typy emisných hmlovín patria aj [[oblasť H II|oblasti H II]], kde začínajú vznikať hviezdy, z ktorých zvlášť tie masívne sú zdrojom ionizujúcich fotónov, a [[planetárna hmlovina|planetárne hmloviny]], v ktorých staré vyhasínajúce hviezdy odhadzujú svoje vonkajšie vrstvy a odkrývajú svoje horúce jadro, ktoré ich ionizuje. Ďalšie typy sú pozostatky supernovy s rôznym mechanizmom žiarenia a hmota vypudená ešte žijúcou hviezdou, napríklad hmlovina okolo hviezdy [[éta Carinae]].
 
== [[Oblasť H II]] ==
Emisná hmlovina patriaca k oblasti H II žiari vďaka ultrafialovému žiareniu blízkych hviezd, horúcich mladých hviezd [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] O a B. Pokiaľ je okolo takejto mladej hviezdy veľký oblak medzihviezdnej hmoty, jej [[ultrafialové žiarenie]] sformuje oblasť H II do guľatého tvaru. Takýmto guľatým hmlovinám sa hovorí podľa ich objaviteľa ''[[Strömgrenove sféry]]''. Emisné hmloviny však môžu byť rôzneho tvaru. Ich hmota je spravidla veľmi riedka a veľmi horúca a hmlovina môže slúžiť ako [[hviezdotvorná hmlovina]]. Emisné hmloviny, z ktorých vznikajú hviezdy, sa najčastejšie nachádzajú v ramenách špirálových galaxií a v nepravidelných galaxiách. Môžu obklopovať aj už vzniknuté [[hviezdokopa|hviezdokopy]], ktorých [[hviezdny vietor]] ich postupne rozkladá. Príkladom je [[hmlovina Rozeta]]. Medzi jednu z najznámejších emisných hmlovín, viditeľných aj voľným okom, patrí [[Veľká hmlovina v Orióne]].
[[Image:NGC 7027HSTFull.jpg|thumb|planetárna hmlovina [[NGC 7027]]]]
== [[Planetárna hmlovina]] ==
Planetárne hmloviny sú konečným štádiom [[vývoj hviezd|vývoja]] väčšiny hviezd. Vzniká oddelením vonkajších vrstiev hmoty z niekdajšieho [[červený obor|červeného obra]]. Typická planetárna [[hmlovina]] má dĺžku zhruba jeden [[svetelný rok]] a obsahuje extrémne zriedený plyn s hustotou zvyčajne okolo 1000 častíc v cm