Luis de Góngora y Argote: Rozdiel medzi revíziami

Študoval právo v Salamance a neskôr vstúpil do mníšskeho rádu. Neskôr sa späť vrátil do Córdoby a už tam písal rôzne sonety a satiry. Začal písať a tvoriť na kráľovskom dvore, kde našiel aj mecenášov, ktorí ho podporovali, no i napriek tomu umelec žil neustále vo finančnej tiesni. V roku 1613 uverejňuje svoje dielo Samoty.

Jedná sa o nedokončenú skladbu, ktorej uverejnenie vyvolalo veľkú polemiku o temnosti a afektovanosti Góngorovho štýlu, no prinieslo mu to celú radu následovníkov, ktorí sú označovaní culteranus. Získal však aj radu odporcov zo strany konceptistov.

Samoty(Soledades) sú rozsiahlou básnickou skladbou v štyroch častiach, každá zodpovedá jednému veku ľudského života a jednému ročnému obdobiu. Vyvolali veľké spory pre svoju estetickú odvážnosť až akési prometeovstvo. Nechváľne sa o nich vyjadril napríklad Lope de Vega, ale taký Francisco Fernández de Córdoba ich vychválil.

Obohatili španielsku lyriku o veľa novotvarov a výrazových prostriedkov až na hranici zrozumiteľnosti. Góngorova sláva sa rýchlo šírila, jeho verše kolovali v rôznych rukopisných kópiách. Luis svoje diela nikdy oficiálne nevydal, i keď v roku 1623 sa o to neúspešne pokúsil.

Až do roku 1626 žil na kráľovskom dvore, no po čase už nemal ani mecenáša, ktorý by mu pomáhal a horšil sa aj jeho zdravotný stav, kôrnateli mu tepny.

O rok neskôr, v roku 1627 zomrel vo svojej rodnej Córdobe v absolútnej finančnej chudobe.