Verzia z 13:53, 16. máj 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:34, 16. máj 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:X-ray by Wilhelm Röntgen of Albert von Kölliker's hand - 18960123-02.jpg\|thumb\|Röntgenová snímka ruky]] '''Röntgenové žiarenie''' (iné názvy: '''röntgenové lúče, RTG žiarenie/lúče, Xrtg žiarenie/lúče, lúče/žiarenie X, X-lúče/žiarenie'''; ako vlnenie: '''röntgenové vlnenie/vlny, RTG vlnenie/vlny, rtg vlnenie/vlny'''; ako časť elektromagnetického spektra: '''röntgenové spektrum, RTG spektrum, rtg spektrum''') je [[elektromagnetické žiarenie]] v rozsahu vlnových dĺžok od 10 [[nanometer\|nanometrov]] do 100 [[pikometer\|pikometrov]]. Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov (brzdné žiarenie) alebo prechodom [[elektrón]]ov na nižšie energetické hladiny v [[atóm]]e (charakteristické žiarenie). Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä [[hviezda\|hviezdy]], umelo sa dá získať v röntgenovej trubici (röntgenke) dopadom zrýchlených [[elektrón]]ov na anódu (kladne nabitú elektródu). Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré [[rádionuklid]]y, z umelých napríklad [[urýchľovač]]. V [[rádiológia\|rádiológii]] používané spektrum má vlnovú dĺžku 1-50 nm. Okrem medicíny sa využíva pri štrukturálnej a spektrálnej analýze látok, v radiačnej [[chémia\|chémii]], v [[defektoskopia\|defektoskopii]]. Patrí do skupiny tzv. [[ionizačné žiarenie\|ionizačného žiarenia]], ktoré má negatívne účinky na ľudský organizmus.

Röntgenové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami