Justín I.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 3:
 
== Život ==
JustiniusJustín sa narodil okolo roku 450 v okolí Naissu ako syn roľníkov. V roku [[470]] prišiel do Konštantínopolu, kde vstúpil do armády. Zúčastnil sa vojny s [[Novoperzská ríša|Peržanmi]], ale vyznamenal sa najmä počas [[Isauri|isaurskej]] vojny. Neskôr bol povýšený na veliteľa cisárskej gardy (Exkubiton). Po smrti cisára [[Anastasios I. (cisár)|Anastasia]] v roku [[518]] sa JustiniusJustín dokázal presadiť proti ostatným kandidátom a vo veku šesťdesiatichôsmych rokov nastúpil na trón. Ukázal sa pritom ako veľmi schopný a zároveň úplne bezzásadový. Už na začiatku JustiniovejJustínovej vlády pôsobil ako jeho radca jeho veľmi vzdelaný synovec a neskorší nástupca [[Justinián I.|Justinián]].
 
Vo vzťahoch s cirkvou vsadil najmä na diplomaciu. Korešpondenciou s pápežom [[Hormizdas|Hormizdom]] sa mu podarilo ukončiť [[akakiánska schizma|akakiánsku schizmu]]. Tým bolo jasne dané najavo, že znovuposilnená Východorímska ríša opäť prejavuje intenzívnejší záujem o záležitosti na západe. V nasledujúcom období potom cirkev vedená pápežom [[Ján I.|Jánom I.]] prijala sprostredkujúcu úlohu medzi cisárom a [[Ostrogóti|ostrogótskym]] [[kráľ]]om [[Teodorich Veľký|Teodorichom]], ktorá však zlyhala, keď Teodorich nechal pápeža zatknúť kvôli obvineniu, že sa spojil s Rimanmi.
Riadok 9:
Vzťahy s Ostrogótmi sa neskôr ešte zhoršili, keď bola na Teodorichovom dvore porazená vzmáhajúca sa procisárska strana. V tejto súvislosti je tiež nutné vidieť popravu filozofa [[Boethius|Boethia]]. Súčasne boli od roku [[523]] na východe prenasledovaní [[Arianizmus|ariáni]], čo bolo v Ravenne prijímané s nevôľou, lebo [[Ostrogóti]] vyznávali ariánstvo.
 
Čas JustiniovejJustínovej vlády sa nie naposledy vyznačoval bojom proti Peržanom na východnej hranici. Už predtým existovalo latentné napätie medzi oboma ríšami (okrem iného kvôli neúspechu jednaní o adopcii neskoršieho perzského kráľa [[Husrav I.|Husrava I.]] JustiniomJustínom), ktoré vyústilo niekedy v rokoch [[525]]/[[526]] do bojov na [[Kaukaz]]e, najmä v oblasti [[Lazika]]. Vojna však bola nerozhodná a pokračovala aj po JustiniovejJustínovej smrti.
 
K úspechom možno zaradiť skutočnosť, že sa podarilo rozšíriť kresťanstvo na územie dnešného [[Jemen]]u. Dobré vzťahy boli udržiavané aj s [[Arabi|arabskými]] a kaukazskými pohraničnými kmeňmi. Navyše vpádom [[Slovania|Slovanov]] a [[Avari|Avarov]] na [[Balkán]] sa Rimania v tom čase ešte dokázali bez problémov ubrániť.
 
Cisár zomrel [[1. august]]a [[527]]. Nástupcom sa stal jeho synovec Justinián I., počas vlády ktorého došlo k urýchleniu transformácie rímskeho antického štátu na stredovekú byzantskú ríšu. JustiniovaJustínova vláda, rovnako ako Anastasiova, položila základ pre neskorší opätovný rozmach ríše. Musíme však mať na pamäti skutočnosť, že za väčšinou rozhodnutí nevzdelaného, ale prakticky uvažujúceho cisára stál Justinián, ktorý mal na svojho strýka už dlho pred jeho smrťou veľký vplyv. To JustinioviJustínovi vytýka tiežaj historik [[Prokopios z Kaisareie]].
 
Keďže JustiniusJustín pochádzal z [[Ilýria|Illyrika]], bol tiež jedným z posledných rímskych cisárov, ktorého rodným jazykom bola latinčina. Jeho údajne zlá gréčtina vyvolávala posmech, pretože podľa Prokopia vraj na písanie vlastného mena potreboval šablónu.
 
== Referencie ==