Michal III. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Michal III. na Michal III. (Byzantská ríša)
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 8:
V roku [[858]] došlo po prvýkrát od roku [[800]] opäť k väčšiemu konfliktu s [[pápež]]om v [[Rím]]e: Keďže na Troch kráľov roku [[857]] [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]] [[Ignácius]] ([[846]] – [[857]]) odmietol Bardasovi udeliť [[sväté prijímanie]] (pretože žil v [[incest]]e so ženou svojho syna), Bardas ho nahradil novým patriarchom [[Fótios|Fótiom]] (mimochodom profesorom Cyrila-Konštantína), pričom porušil viaceré predpisy. Ignácius odmietal odstúpiť. Nasledujúceho roku aj mnísi zo slávneho carihradského kláštora [[Studion]] ([[studiti]]) odmietli uznať Fótia a obrátili sa na pápeža s prosbou o podporu Ignácia. Na základe falošných informácií a úplatkov jeho poslov pápež najprv uznal Fótia, ale keď dostal informácie od Ignáciovho posla, pápež Fótia roku [[863]] opäť zosadil. Fótius, podporovaný Bardasom, pápežove výzvy ignoroval a Ignácia držal vo väzení a pápež odmietal Fótia uznať. Roku [[867]] dokonca Fótius pápeža [[exkomuikácia|exkomunikoval]]. Zdôvodnil to okrem iného vsuvkou [[filioque]], ktorú Západ (Rím) kedysi vložil do textu carihradského vyznania (kréda), a ktorú Východ (Byzancia) nikdy neuznal.
 
V pozadí uvedeného cirkevného rozkolu stál začínajúci sa súboj medzi Rímom a Carihradom o vplyv na nedávno pokresťančených [[Slovania|slovanských]] územiach (najmä vo [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] a v [[Bulharsko|Bulharsku]]). V roku [[862]] sa veľkomoravský vládca [[Rastislav (kniežaVeľká Morava)|Rastislav]], potom čo neuspel u pápeža v Ríme, obrátil na Carihrad s prosbou o slovanských učiteľov a misionárov, načo mu Carihrad s radosťou poslal (neskôr svätého) Konštantína-Cyrila s (neskôr svätým) bratom [[Metod]]om. Bulhari, ktorých pokresťančili okolo roku [[863]] grécki misionári, sa najprv roku 863 obrátili na pápeža, no po istých ťahaniciach sa nakoniec roku [[870]] cirkevne poddali Carihradu.
 
Po zavraždení Bardasa roku [[865]] sa spoluvládcom Michala III. stal pôvodom arménsky stajniar [[Basileios I.|Basileios]], zakladateľ novej dynastie.