Verzia z 04:58, 16. máj 2013 upraviť 195.28.82.137 (diskusia) →‎Literatúra:: xxxx ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:04, 27. máj 2013 upraviť vrátiť 195.28.71.211 (diskusia) pripravenie pre samostatne uvedenie Ďalšia úprava →
Riadok 301: [[Kategória:]] [[Kategória:]] == Mandičová Olena ==▼ {{Infobox Osobnosť \|Meno = Olena Mandičová \|Portrét = \|Veľkosť obrázka = 230px \|Popis = Rusínska sochárka. \|Dátum narodenia = {{dnv\|1902\|9\|26}} \|Miesto narodenia = [[Džulešti]] \|Dátum úmrtia = {{dnv\|1975\|3\|12}} \|Miesto úmrtia = Košice \| Webstránka = }} [[File:Presov Alexander Duchovic autorka Eena St Sinalij Mandic.jpg\|náhľad\|vpravo\|Alexander Duchnovič v [[Prešov\|Prešove]]]] ▲== '''Mandičová Olena''' == (Ilona Šinali) (*[[26. 9.september]] [[1902]] Džulešti [[Uhorsko]] ((Rumunsko) – †12. marca 1975 v Košiciach). Je prvou rusínkou, ktorá sa stala profesionálnou akademickou sochárkou v [[Československo\|Československu]]. == Život == Po skončení gymnázia v [[Košice\|Košiciach]] a v [[Budapešť\|Budapešti]] Olena Mandičová odcestovala do [[Praha\|Prahy]], kde v rokoch 1922 – 1922 navštevovala [[UMPRUM]] (Vysoká škola umelecko-priemyslová) a v rokoch 1922 až 1925 absolvovala [[Akadémie výtvarných umění\|Akadémiu výtvarných umení]], pod vedením uznávaného českého sochára [[Jan Štursa\|Jana Štursu]]. V roku 1926 sa zúčastnila na tvorivých pracovných pobytoch v [[Mníchov]]e, v [[Paríž]]i a v [[Taliansko\|Taliansku]]. V tom istom roku uzavrela manželstvo s [[Rusín\|Rusínom]] Ivanom Mandičom. Bola očarená scenériou [[Podkarpatská Rus\|Podkarpatskej Rusi]] a prejavila sa ako úprimná patriotka a rodoľubka domoviny jej manžela. Řádek 313 ⟶ 332: Po rozpade Českoslovenka a po maďarskej anexií Užhorodu a Podkarpatskej Rusi koncom roku 1938 bola uvedená bronzová plastika vyvezená do Česka. Po februárových udalostiach v ČSR v roku 1948 bola zničená. == Dielo == V roku 1930 Československé ministerstvo osvety poskytlo Olene Mandičovej tvorivé štipendium na umelecko-pracovný pobyt vo [[Francúzsko\|Francúzsku]]. Po návrate z Francúzska vytvorila plastiky [[gubernátor]]ov Podkarpatskej Rusi – Gregora Žatkoviča (1931) a Antona Beskyda (1931). Vrcholom sochárskej tvorivosti Mandičovej bola skulptúra [[Alexandra Mutraka]] v Mukačeve a bronzová plastika [[Alexander Duchnovič \|Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e (1933). Národného buditeľa [[Rusíni\|Rusínov]] – Duchnoviča zobrazila so svojím žiakom v uvoľnenom postoji v pozícií vnímavého, oceňujúceho a povzbudzujúceho učiteľa. Rozpadom Česko-Slovenska na začiatku 2. svetovej vojny ukončila svoju umeleckú činnosť. Vojnové roky s rodinou prežila v Mukačeve a v Budapešti. Ťažká choroba (radiculitis- radikulitída, zápal miechového koreňa) jej znemožnila pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe. Posledných 30 rokov svojho života bola v Česko-Slovensku zabudnutou umelkyňou. Řádek 322 ⟶ 342: === Literatúra: === Енциклопедія історії та культури Карпатських Русинів, Ужгород 2010, c. 442-443 == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Elena St Šinali-Mandičová}} {{DEFAULTSORT:Mandičová St Šinali, Olelna}} [[Kategória:Narodenia v 1902]] [[Kategória:Slovenskí sochári]]

Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami