Redaktor:Peter Zelizňák/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

pripravenie pre samostatne uvedenie
(pripravenie pre samostatne uvedenie)
[[Kategória:]]
[[Kategória:]]
 
== Mandičová Olena ==
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Olena Mandičová
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = Rusínska sochárka.
|Dátum narodenia = {{dnv|1902|9|26}}
|Miesto narodenia = [[Džulešti]]
|Dátum úmrtia = {{dnv|1975|3|12}}
 
|Miesto úmrtia = Košice
| Webstránka = }}
[[File:Presov Alexander Duchovic autorka Eena St Sinalij Mandic.jpg|náhľad|vpravo|Alexander Duchnovič v [[Prešov|Prešove]]]]
 
 
== '''Mandičová Olena''' ==
(Ilona Šinali)
(*[[26. 9.september]] [[1902]] Džulešti [[Uhorsko]] ((Rumunsko) – †12. marca 1975 v Košiciach). Je prvou rusínkou, ktorá sa stala profesionálnou akademickou sochárkou v [[Československo|Československu]]. Po skončení gymnázia v [[Košice|Košiciach]] a v [[Budapešť|Budapešti]] Olena Mandičová odcestovala do [[Praha|Prahy]], kde v rokoch 1922 – 1922 navštevovala [[UMPRUM]] (Vysoká škola umelecko-priemyslová) a v rokoch 1922 až 1925 absolvovala [[Akadémie výtvarných umění|Akadémiu výtvarných umení]], pod vedením uznávaného českého sochára [[Jan Štursa|Jana Štursu]].
 
== Život ==
 
Po skončení gymnázia v [[Košice|Košiciach]] a v [[Budapešť|Budapešti]] Olena Mandičová odcestovala do [[Praha|Prahy]], kde v rokoch 1922 – 1922 navštevovala [[UMPRUM]] (Vysoká škola umelecko-priemyslová) a v rokoch 1922 až 1925 absolvovala [[Akadémie výtvarných umění|Akadémiu výtvarných umení]], pod vedením uznávaného českého sochára [[Jan Štursa|Jana Štursu]].
 
V roku 1926 sa zúčastnila na tvorivých pracovných pobytoch v [[Mníchov]]e, v [[Paríž]]i a v [[Taliansko|Taliansku]]. V tom istom roku uzavrela manželstvo s [[Rusín|Rusínom]] Ivanom Mandičom. Bola očarená scenériou [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a prejavila sa ako úprimná patriotka a rodoľubka domoviny jej manžela.
Po rozpade Českoslovenka a po maďarskej anexií Užhorodu a Podkarpatskej Rusi koncom roku 1938 bola uvedená bronzová plastika vyvezená do Česka. Po februárových udalostiach v ČSR v roku 1948 bola zničená.
 
== Dielo ==
V roku 1930 Československé ministerstvo osvety poskytlo Olene Mandičovej tvorivé štipendium na umelecko-pracovný pobyt vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Po návrate z Francúzska vytvorila plastiky [[gubernátor]]ov Podkarpatskej Rusi – Gregora Žatkoviča (1931) a Antona Beskyda (1931). Vrcholom sochárskej tvorivosti Mandičovej bola skulptúra [[Alexandra Mutraka]] v Mukačeve a bronzová plastika [[Alexander Duchnovič |Alexandra Duchnoviča]] v [[Prešov]]e (1933). Národného buditeľa [[Rusíni|Rusínov]] – Duchnoviča zobrazila so svojím žiakom v uvoľnenom postoji v pozícií vnímavého, oceňujúceho a povzbudzujúceho učiteľa.
 
Rozpadom Česko-Slovenska na začiatku 2. svetovej vojny ukončila svoju umeleckú činnosť. Vojnové roky s rodinou prežila v Mukačeve a v Budapešti. Ťažká choroba (radiculitis- radikulitída, zápal miechového koreňa) jej znemožnila pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe. Posledných 30 rokov svojho života bola v Česko-Slovensku zabudnutou umelkyňou.
=== Literatúra: ===
Енциклопедія історії та культури Карпатських Русинів, Ужгород 2010, c. 442-443
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Elena St Šinali-Mandičová}}
 
{{DEFAULTSORT:Mandičová St Šinali, Olelna}}
[[Kategória:Narodenia v 1902]]
[[Kategória:Slovenskí sochári]]
Anonymný používateľ