Johann Friedrich Herbart: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Iné projekty: gramatika |
|||
Riadok 19:
{{projekt|q=Johann Friedrich Herbart|commons=Category:Johann Friedrich Herbart}}
Herbartova etika uvádza ''5 mravných pravidiel'', podľa ktorých sa má riadiť správanie človeka. Idea vnútornej slobody, idea dodkonalosti, idea náklonnosti, idea práva, idea spravodlivosti.
celý profil: Johann Friedrich Herbart (1776 – 1841)
J. F. Herbart vyrastal v zámožnej rodine právnika. Začal študovať na vojenskej univerzite, osobitne sa venoval štúdiu filozofie I. Kanta a Fichteho. Po skončená vysokoškolských štúdií sa stal vychovávateľom v rodine bohatého Švajčiara. Táto praktická činnosť ho priviedla k rozhodnutiu venovať sa pedagogickej teórie. Pozitívne ho ovplyvnil J. H. Pestalozzi, s ktorým sa osobne poznal. Po dôkladnej príprave začal prednášať v r. 1802 pedagogiku ako súkromný docent, od r. 1805 pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Gőttingene.
Hneď potom vyšli jeho diela z pedagogiky, psychológie a filozofie, a to
Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy, Hlavné body metafyziky, Všeobecná praktická filozofia. Po ich vydaní sa stal profesorom na univerzite v Kőnigsbergu, kde pôsobil až do roku 1833. Za ten čas vybudoval pri univerzite pedagogický seminár a cvičnú školu s internátom. Veľkú pozornosť venoval v tom čase psychológii, keď vydal svoje ďalšie dielo Psychológia ako veda, založená na skúsenosti, metafyzike a matematike.
Významnou prácou z pedagogiky je Náčrt prednášok z pedagogiky
Duševný život vykladal Herbart ako ustavičné, mechanické pôsobenie predstáv. City a vôľa sú určité stavy predstáv. City sú zadržané predstavy, ktoré čakajú na prahu uvedomenia. Vôľa je úsilie týchto predstáv prejaviť sa. Podľa Herbarta je psychológia náuka o predstavách, to znamená, že celý duševný život redukoval len na predstavy. Za najvyšší cieľ výchovy považoval cnosť.
Človek sa približuje k nej tak, že si osvojuje tieto mravné idey
Ideu vnútornej slobody - ideu dokonalosti - ideu blahovôle (náklonnosti) - ideu práva - ideu spravodlivosti Tieto idey sú podľa neho večné, nemeniteľné a ich realizácia je zárukou poriadku v spoločnosti, nepripúšťa nijakú zmenu sociálneho organizmu. Herbart sa pokúsil stvoriť pedagogiku ako vedu, vybudovanú na psychológii a etike. Etika podľa Herbarta ukazuje ciele výchovy a psychológia – prostriedky. Herbartovi patrí rozhraničenie medzi pedagogikou ako vedou o výchove a a praxou výchovy. Dokazuje, že výchovnú prax musí predchádzať teoretická príprava.
Výchovný proces rozdelil na tri časti
1. ovládanie – prostriedkami sú hrozba, dozor, rozkaz a zákaz, schopnosť zamestnať deti a vyplniť ich čas. Pomocnými prostriedkami sú autorita a láska.
2. vyučovanie – bez ohľadu na obsah vyučovania určil 4 stupne: a. jasnosť (zrozumiteľnosť) – je vhĺbenie sa do učiva, keď sú predstavy v pokoji. Z didaktickej stránky mu zodpovedá učiteľovo vysvetľovanie a demonštrácia nového učiva. Úlohou tohto stupňa je podať učivo žiakovi živo, presne a názorne. b. asociácia – je vhĺbením sa do učiva, keď sú predstavy v pohybe.
Z didaktického hľadiska
Zodpovedá tomuto stupňu rozhovor. Učiteľ ním vzbudzuje v žiakovi predstavy, ktoré má a určuje ich spojenie s novými predstavami. c. systém - je ujasňovanie v štádiu pokoja predstáv, keď vyučovanie uvádza do systému osvojené a pospájané predstavy a oddeľuje podstatné od nepodstatného. Z didaktického hľadiska tento stupeň má učiť, získavať nové, rozsiahlejšie vedomosti. d. metóda – je praktické použitie vedomostí, písomné práce, praktické precvičovanie a riešenie príkladov.
3. mravná výchova
Sa zakladá na mnohostrannom záujme a na mravných predstavách. Uskutočňuje sa najmä vyučovaním. Má viesť k tomu, aby u žiaka vládli mravné ideály. Prostriedkami mravnej výchovy okrem vyučovania sú: a. brzdiť dieťa ovládaním a výchovou k poslušnosti b. usmerňovanie dieťaťa c. určovanie pravidiel správania d. podporovať u dieťaťa pokoj a zamedzovať vznik vášní e. povzbudzovať dieťa pochvalou a výčitkou f. dohovárať mu a poukazovať na jeho chyby a naprávať ich Pri mravnej výchove pripisoval veľký význam náboženstvu.
Význam pedagogického systému J. F. Herbarta
Pozitíva:
Úzke spojenie pedagogiky a psychológie
Vyzdvihovanie významu školy a vyučovania, princípu výchovného vyučovania a systémovosť vyučovania
Negatíva:
Malú pozornosť venoval tvorivosti a iniciatíve detí
Disciplínu chápal ako potláčanie vôle dieťaťa
Bol stúpencom používania prísnych trestov (zavretie bez jedla, telesné tresty, karcer) Klasická stredná škola v Európe a USA sa budovala na pedagogickom učení tohto nemeckého pedagóga.
== Externé odkazy ==
| |||