Peňažná jednotka: Rozdiel medzi revíziami

Zákon štátu niekedy <ref>Nie napríklad v prípade amerického dolára od roku 1971 [http://books.google.sk/books?id=iBiq513excQC&pg=PA1&dq=%22monetary+unit+is%22&hl=sk&sa=X&ei=h2qnUaDrGcXltQbpxIDoCQ&ved=0CD8Q6AEwAjge#v=onepage&q=%22monetary%20unit%20is%22&f=false]</ref>stanovuje aj spôsob vyjadrenia „reálnej“ hodnoty menovej jednotky, t.j. vymedzenie základu meny, a to spravidla buď ako ekvivalent istého množstva drahého kovu alebo ako ekvivalent istého množstva inej menovej jednotky (iných menových jednotiek). V niektorých starších textoch definícia menovej jednotky integrálne zahŕňa skutočnosť, že menová jednotka musí mať aj vecné vymedzenie (porovnaj vyššie). Najneskôr od rozpadu brettonwoodskehobrettonwoodského systému začiatkom 70. rokov, ktorým došlo k definitívnemu ukončeniu akejkoľvek viazanosti mien na niečo „reálne“, je však možnosť ozajstného vymedzenia hodnoty menovej jednotky značne problematická. Podľa jednej teórie napríklad možno hodnotu menovej jednotky (aj dnes) prinajlepšom odvodiť historicky rekurentne odsledovaním všetkých menových reforiem, napr. pre nemeckú marku (po druhej svetovej vojne) sa hodnota podľa tejto teórie počítala takto: 1 nemecká marka = 1 ríšska marka = 1 bilión mariek = 1/3 toliara (pričom toliar už má jasnú väzbu na drahý kov); zákonná definícia nemeckej marky takto však pochopiteľne v praxi nevyzerala.