Istanbul: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 142:
== Tradičná kultúra ==
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec [[Chasapiko]], ktorý sa tancuje aj v Grécku, aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantinopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti Gréckej a Tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára [[Michal IV.|Michalisa IV.]] vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšlali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku [[grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra
Ukážka tradičnej gréckej ľudovej hudby z Konštantínopolu – pieseň Eche jia Panaja
|