Istanbul: Rozdiel medzi revíziami

d
 
== Tradičná kultúra ==
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné Grécko. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec [[Chasapiko]], ktorý sa tancuje aj v Grécku, aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantinopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti Gréckej a Tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof Michail Pselos, keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára [[Michal IV.|Michalisa IV.]] vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšlali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku [[grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Kultúra Konštantínopola sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatenmáobohatená o [[orientálny|orientálne prvky]]. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a [[Maloázijskí Gréci]] aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov Eche jia Panajia, ktorá ospevuje mestské časti Yedikule, Galátu a Arápiu a vyzdvihuje kvalitu miestneho [[víno|vína]] a krásu miestnych dievčat.
Ukážka tradičnej gréckej ľudovej hudby z Konštantínopolu – pieseň Eche jia Panaja
188

úprav