Extrasolárna planéta: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 67 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q44559) |
aktualizácia, wikilinky, formulácia |
||
Riadok 4:
'''Extrasolárna planéta''' alebo '''exoplanéta''' je [[planéta]] obiehajúca [[hviezda|hviezdu]] inú ako [[Slnko]] a teda patriaca do jej [[planetárna sústava|planetárnej sústavy]]. Do tejto skupiny možno zaradiť aj tzv. [[osamotená planéta|osamotené planéty]], čo sú planéty, ktoré neobiehajú nijakú hviezdu.
Existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, predpokladal ich napríklad už [[Immanuel Kant]]. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci [[pulzar]] B1257+12. Objavil ju poľský astronóm [[Alex Wolszczan]]
▲Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci [[pulzar]] B1257+12. Objavil ju poľský astronóm [[Alex Wolszczan]] už v roku [[1992]]. Prvé planéty obiehajúce okolo [[hviezda hlavnej postupnosti|hviezd hlavnej postupnosti]] boli objavené až v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]]. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou [[plazmová hviezda|plazmovú hviezdu]] bola planéta obiehajúca hviezdu [[51 Pegasi]] objavená v roku [[1995]]. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať [[mimozemský život]].
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným [[svetlo]]m a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosť]] dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Na rozdiel od planét [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] preto extrasolárne planéty nemôžu byť súčasnými [[ďalekohľad]]mi pozorované priamo a len v posledných rokoch sa objavili prvé [[astrofotografia|fotografické]] pozorovania týchto objektov. Metódy ich objavovania sa zakladajú takmer výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať [[protoplanetárny disk|protoplanetárne disky]] - disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.
Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi [[hnedý trpaslík|hnedým trpaslíkom]] a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych [[obežná dráha|dráhach]]. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „[[horúci Jupiter|horúce Jupitery]]“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi [[excentricita|excentrické]] (pritom obežné dráhy planét slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v [[dvojhviezda|dvoj]]- alebo [[viacnásobná hviezda|viachviezdnych]] systémoch.
== Metódy objavovania extrasolárnych planét ==
=== Tranzit ===
Keď (veľká) planéta [[prechod planéty|prechádza popred hviezdu]], spôsobí nepatrný pokles jej jasnosti. Tento pokles jasnosti sa nazýva tranzit a možno ho merať a vyvodiť z neho existenciu exoplanéty. Pri tejto metóde je však nutné, aby rovina obehu planéty ležala presne v rovine [[zorný uhol|zorného uhla]] pozorovateľa. Takéto planéty sa nazývajú tranzitujúce exoplanéty a z celkového počtu exoplanét je tranzitujúcich len 55. Pri tranzite sa dá aj zistiť [[spektrometria|spektrometriou]] zloženie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty.
=== [[Gravitačná šošovka]] ===
Řádek 20 ⟶ 19:
=== Gravitačný vplyv na dráhu hviezdy ===
Táto metóda platí len pre objavovanie dostatočne hmotných planét, ktoré svojou gravitáciou spôsobujú viditeľný obeh hviezdy okolo jej [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Tento obeh sa prejavuje zmenou dráhy materskej hviezdy, pokiaľ sa na sústavu pozeráme pod veľkým uhlom, alebo [[Dopplerov jav|Dopplerovým javom]], keď planéta obieha viac-menej v rovine zorného uhla.
=== Zmeny v spektre hviezdy ===
Ak sa v [[spektrum|spektre]] hviezdy v pravidelných intervaloch nečakane zjavia [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]] [[molekula|molekúl]], je takmer isté, že ju obieha neviditeľný chladnejší spoločník. Hviezdy, hlavne horúcejšie, totiž molekuly vo svojich spektrách takmer neobsahujú.
=== Detekcia tepelnej emisie ===
Táto metóda sa zakladá na detekovaní [[infračervené žiarenie|infračerveného žiarenia]] vychádzajúceho z planéty.
Řádek 27 ⟶ 28:
== Najnovšie objavy ==
[[Súbor:Fomalhaut with Disk Ring and extrasolar planet b.jpg|right|thumb|Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut spolu s extrasolárnou planétou ''Fomalhaut b'', ktorú vyfotografoval [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]]]]
V júni [[2005]] bola pri hviezde [[Gliese 876]] objavená prvá extrasolárna planéta veľkosti a zloženia porovnateľného so [[Zem]]ou. Dovtedy boli všetky pozorované planéty prevažne plynní obri typu [[Jupiter]]. Ďalšou zaujímavou planétou je planéta HD 209458b (obežnica hviezdy [[HD 209458]]) s menom [[Osiris]]. V atmosfére tejto planéty veľkej ako Jupiter sa nachádza [[kyslík]], [[sodík]] a [[uhlík]], ale aj [[voda]]. Jednou z našich najbližších planetárnych sústav je sústava okolo hviezdy [[Epsilon Eridani]], aj keď sú nepriame dôkazy existencie planéty aj pri našom druhom najbližšom hviezdnom systéme:
Ku koncu roka 2008 [[Hubbleov vesmírny teleskop]] objavil pri hviezde [[Fomalhaut]] priamym (vizuálnym) pozorovaním exoplanétu s hmotnosťou 3x väčšou
K [[
== Označovanie ==
| |||