|
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.
== Geológia ==
Predpolie Himáláji, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom [[rifting]]u k južnému okraju [[Laurázia|Laurázie]] pripojili [[tethýda|tethýdne]] mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec [[Indická platňa|India]], ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v [[eocén]]e (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.<ref>Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.</ref>
=== TektonikaGeografia ===
Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria [[Karakoram]] oddelené riekou [[Indus]] na východe hraničia s pohorím [[Čin]] (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí<ref name="Dieška a kol">I. Dieška a kol.:'' Horolezectvo - Encyklopédia.'' Šport, 1989, s. 115-119</ref>.
[[Súbor:2 2 himal tecto units.gif|náhľad|275px|right|Tektonická mapa Himalájí.]]
Na základe [[litológia|litologickej]] náplne a odlišného vývoja je v Himalájoch vyčleňovaných z juhu na sever 5 tektonických jednotiek<ref>Le Fort, P., 1997: ''Himalaya.'' s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): ''Encyclopedia of European and Asian regional geology.'' Springer, London, 825 s.</ref><ref>Roy, A.B., 2005: ''Indian subcontinent.'' in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) ''Encyclopedia of Geology.'' Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296</ref>:
Systém je dlhý asi {{km|2500|m|w}}, široký 180{{--}}{{km|350|m}}, ľadovce pokrývajú {{km2|33000|w}} (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500{{--}}{{m|6100|m|w}}. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné [[monzún]]ové prúdenie.<ref name="Dieška a kol"/>
* [[Subhimaláje]] tvorí 10 až {{km|50|m}} široké pásmo [[neogén]]nych [[molasa|molasových]] sedimentov tvoriacich [[siválická skupina|siválickú skupinu]]. Pásmo zahŕňa staršie murrejské súvrstvia a ich ekvivalent označovaný dharamshalas. Subhimalájske pásmo je pozdĺž [[hlavný čelný násun|hlavného čelného násunu]] presúva na juh a spôsobuje prehlbovanie [[Okrajová panva predpolia|predhlbne]] predstavovanej [[Indogangská nížina|Indogangskou nížinou]]. Na severe Subhimaláje ohraničuje [[hlavný hraničný zlom]].
* [[Malé Himaláje]] sú 60 až {{km|80|m}} široké pásmo prevažne [[proterozoikum|proterozoických]] nízkostupňových metamorfitov, na ktorých sú nasunuté príkrovy granitoidov a metamorfitov. Malé Himaláje sú pozdĺž hlavného hraničného zlomu nasunuté na Subhimaláje. Zo severu ich ohraničuje [[hlavný centrálny násun]].
Celkovo 11 štítov prekračuje {{mnm|8000|w}} ([[Káčaňdžunga]], [[Makalu]], [[Dhaulágirí]], [[Nanga Parbat]], [[Annapurna]] a iné), pričom [[Ču-mu-lang-ma]] ([[Mount Everest]]; {{mnm|8848}}) je najvyšší vrch na Zemi.
* [[Veľké Himaláje]] sú 10 až {{km|15|m}} široké pásmo prevažne [[prekambrium|prekambrických]] metamorfitov a mladších granitoidov kenozoického veku nasunuté na malé Himaláje pozdĺž [[hlavný centrálny násun|hlavného centrálneho násunu]]. Sú zónou najväčšieho výzdvihu pohoria.
* [[Transhimaláje]] alebo [[Tethys (more)|tethýdne]] Himaláje sú pásmo pôvodne prevažne [[šelf]]ových sedimentov [[Neoproterozoikum|neskoroproterozoicko]]-[[krieda (geochronologická jednotka)|kriedového]] veku s pomerne hojnými [[fosília]]mi. Obsahuje aj flyšové pásmo, niekedy vyčleňované ako samostatné pásmo.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:
* [[Induská sutúrna zóna]] (tiež sutúrna zóna indus-tsangpo - ITSZ) je pomerne úzke pásmo [[ofiolit]]ov a sedimentov oddeľujúce [[Tibetský blok]], hlavne jeho ladakský batolit od Himalájí. Zóna nemá charakter [[násun]]u.
* [[Siválik]] (stredná výška 900{{--}}{{m|1200|m}})
* [[Malé Himaláje]] (3 000{{--}}{{m|4000|m}})
* [[Veľké Himaláje]] ({{m|6000|m}})
Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí ([[Ásámske Himaláje|Ásámske]], [[Bhutánske Himaláje|Bhutánske]], [[Sikkimské Himaláje|Sikkimské]], [[Nepálske Himaláje|Nepálske]], [[Garhvál Himálaja|Garhválske]], [[Pandžábske Himaláje|Pandžábske]], [[Kašmírske Himaláje]] a prípadne i [[Karakoram]]) a 32 resp. 45 skupín.<ref name="Dieška a kol"/>
Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete ({{mnm|5880}}).{{Bez citácie}}
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.
== Referencie ==
| 