Gašpar Fejérpataky-Belopotocký: Rozdiel medzi revíziami

 

== Životopis ==

Pochádzal zo šľachtického rodu Fejérpataky (pôvodne Belopotoczky)s predikátom z Liptovských Kľačian.Po dvojročnom štúdiu v [[Kežmarok|Kežmarku]] sa začal venovať [[knihárstvo|knihárstvu]]. V období medzi rokmi [[1807]] – [[1815]] pôsobil v [[Levoča|Levoči]], v [[Košice|Košiciach]], v [[Lučenec|Lučenci]], v [[Pešť|Pešti]] a vo [[Viedeň|Viedni]]. V roku [[1821]] sa usadil v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] – tu pôsobil ako knihár a kníhkupec. Sám sa vzdelával a zaradil sa do popredia v [[Slovenské národné hnutie|národnom hnutí]]. V roku [[1823]] zriadil Gašpar na šírenie osvety [[Slovenská požičovacia bibliotéka|Slovenskú požičovaciu bibliotéku]], ktorá bola vzorom pre iné slovenské mestá. Fejérpataky-Belopotocký bol priekopníkom v ochotníckom divadelníctve a v roku [[1830]] založil prvé obrodenské ochotnícke divadlo, ktoré sa uviedlo hrou ''[[Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali|Kocúrkovo]]'' od [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]]. Toto divadlo vytvorilo pevnú tradíciu slovenského ochotníctva. Vďaka vybudovanej siete komisionárov kolportoval české a slovenské knihy a časopisy, do ktorých prispieval informáciami o slovenskom živote. Prostredníctvom písomných a osobných známosti s českými vlastencami posielal do [[Praha|Prahy]] nadaných mladých ľudí naučiť sa remeslu alebo študovať – medzi nimi boli napríklad [[Jozef Božetech Klemens]], [[Peter Michal Bohúň]], [[František Miroboh Belopotocký]] a [[Ján Drahotín Makovický]]. Každý rok vydával kalendár ''Nový i starý vlastenský kalendář'', ktorý slúžil na vzdelávanie aj nižších vrstiev. Kalendár vychádzal v rokoch [[1830]] až [[1853]] a od roku [[1842]] ku nemu pripojil prílohu ''Slovenský pozorník''. Fejérpataky-Belopotocký bol jedným z prvých ľudí, ktorí zakladali nedeľné školy a spolky miernosti. Zúčastňoval sa na rôznych národných podujatiach ako bola napríklad záchrana bratislavskej katedry, [[Slovenský prestolný prosbopis]] z roku [[1842]] a spolok [[Tatrín]]. Finančnou hotovosťou vo výške 4 000 zlatých podporil vydávanie [[Ľudovít Štúr|Štúrových]] [[Slovenské národné noviny|Slovenských národných novín]], hoci nepodporoval jeho slovenčinu, ale [[bibličtina|bibličtinu]]. Dlhé roky sa usiloval a vybudovanie tlačiarne, čo sa mu nakoniec nepodarilo. Po [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolúcii]] pôsobil krátky čas v štátnych službách ako stoličný úradník a v rokoch [[1857]] až [[1861]] ako pisár u advokáta v [[Námestovo|Námestove]]. Po skončení štátnej služby sa vrátil do Liptovského Mikuláša a v ňom dožil utiahnutý – [[18. máj]]a [[1874]] tu zomrel.