Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. Ale jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[diecézaDiecéza (biskupstvo)|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie.