Krajinná sféra: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 48 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d
[[ImageSúbor:Landscape-sphere.jpg|thumb|Schéma prvkov krajinnej sféry (na obrázku je konkrétne jej výrez – krajina) s hornou a dolnou hranicou]]
 
'''Krajinná sféra''' predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania [[geografia|geografie]]. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – [[litosféra]], [[atmosféra]], [[biosféra]], [[hydrosféra]] a [[pedosféra]] (niektorí vedci sem zaraďujú aj [[kryosféru]]), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje [[človek]] s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je [[geotop]], viacero geotopov tvorí [[chóra|chóru]], tie tvoria [[región]] a regióny tvoria [[kontinent]].
 
== Hranice krajinnej sféry ==
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do [[ozonosféry]] v dolnej časti [[stratosféry]] (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako [[tropopauzu]] (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).<ref>SekoSEKO, L. a kol. ''Geografia pre 4. ročník gymnázií''. SPN4. Bratislavavyd. 2006,Bratislava: 4.[[Slovenské vydaniepedagogické nakladateľstvo|SPN]], 2006. strs. 12</ref>
 
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičičova plocha diskontinuity]] ({{km|35|m}} pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku {{km|5|m}}. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.
 
== Referencie ==
<references/>
 
{{Sféry Zeme}}
 
[[Kategória:Geografia]]
<references>
Seko, L. a kol. Geografia pre 4. ročník gymnázií. SPN. Bratislava. 2006, 4. vydanie. str. 12<references/>