Chémia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.19.76 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
|||
Riadok 5:
== Úvod ==
Chémiu sa niekedy nazýva „centrálna veda“, pretože spája a taktiež skúma spojenie s ostatnými prírodnými vedami, akými sú [[fyzika]], [[materiálová veda]], [[nanotechnológia]], [[biológia]], [[farmácia]], [[bioinformatika]] a [[geológia]].<ref>{{cite web | title = Chemistry - The Central Science | work = The Chemistry Hall of Fame | publisher = York University | url = http://www.chem.yorku.ca/hall_of_fame/whychem.htm | accessdate = 2006{{--}}09-12}}</ref> Tieto spojenia sa formujú rôznymi medzidisciplínovými odvetviami, ktoré používajú koncepty z viacerých vedeckých disciplín, napríklad [[fyzikálna chémia]] aplikuje fyzikálny aparát na hmotu na atómovej a molekulárnej úrovni. Presnú podstatu teoretického vzťahu medzi chémiou (a inými tzv. ''[[špeciálna veda|špeciálnymi vedami]]'') a fyzikou je predmetom skúmania [[filozofia vedy|filozofie vedy]].
Chémia skúma interakcie hmoty. Tieto interakcie môžu byť medzi dvoma materiálnymi substanciami alebo medzi hmotou a [[energia|energiou]], hlavne v súvislosti s [[Prvá termodynamická veta|prvým termodynamickým zákonom]]. Tradičná chémia sa zaoberá interakciami medzi [[látka]]mi v [[chemická reakcia|chemických reakciách]], kde sa jedna alebo viac látok mení na jednu alebo viac iných látok. Okrem samotnej premeny látok sa často sleduje aj jej energetické hľadisko. Na zápis premeny sa používajú [[chemická rovnica|chemické rovnice]].
Chemiktrolýza|elektrolýzu]] vody), alebo to môže byť nelátkový jav (napr. elektromagnetické žiarenie vo fotochemických reakciách). Tradičná chémia sa zaoberá aj analýzou chemikálií počas aj mimo reakcií (napr. [[spektroskopia]]).▼
2 H<sub>2</sub> + O<sub>2</sub> → 2 H<sub>2</sub>O
▲
[[Súbor:Lab bench.jpg|thumb|300px|left|Laboratórium na Ústave biochémie, Kolínska univerzita]]
Každá zvyčajná látka pozostáva z [[atóm]]ov alebo subatómových častí, ktoré ich tvoria: [[protón]]y, [[elektrón]]y a [[neutrón]]y. Atómy sa môžu spájať a tak tvoriť zložitejšie látky ako sú [[ión]]y, [[molekula|molekuly]] alebo [[kryštál]]y. Štruktúra sveta, v ktorom dennodenne žijeme a vlastnosti hmoty, s ktorou sa bežne stretávame, sú dané vlastnosťami chemických látok a ich reakcií. [[Oceľ]] je [[tvrdosť|tvrdšia]] ako [[železo]], pretože jej atómy sú viazané v pevnejšej kryštálovej mriežke. Drevo horí, lebo dokáže reagovať spontánne so vzdušným [[kyslík]]om nad určitou [[teplota|teplotou]]. [[Cukor]] a [[soľ]] sa rozpúšťajú vo vode, pretože im to dovoľujú ich molekulárne/iónové vlastnosti.
Látky zvykneme klasifikovať podľa energie alebo skupenstva a množstva rozpustnej látky, ako aj podľa ich chemického zloženia. Tri látkové skupenstvá pri nízkej energii sú [[pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] a [[plyn]]né. Pevné látky majú nemenný vzhľad za normálnej teploty kvôli fixným štuktúram, ktoré dokážu odolávať gravitácii a iným slabým silám vďaka pevným väzbám. Kvapaliny majú obmedzené väzby so žiadnou vnútornou štruktúrou, a tak tečú, lebo ich ovplyvňuje gravitácia. Plyny nemajú žiadne väzby a správajú sa ako voľné častice.Viac veci sa ešte skúma.
[[Voda]] (H<sub>2</sub>O) je [[kvapalina]] pri bežnej teplote, pretože jej molekuly sú viazané medzimolekulovými väzbami nazývanými [[vodíková väzba|vodíkové väzby]]. Teda tieto sily medzi molekulami sú natoľko veľké, že energia molekúl pri izbovej teplote nie je dosť veľká, aby ich prelomila. [[Monosulfán]] (H<sub>2</sub>S) je na druhej strane pri izbovej teplote a atmosférickom tlaku plyn, keďže jeho molekuly sú viazané slabšími [[interakcia dipól-dipól|interakciami dipól-dipól]]. Vodíkové väzby vo vode majú dostatok energie, aby udržali molekuly vody pohromade, ale nie dosť na to, aby sa nekĺzali medzi sebou, čo je dôvod, prečo je voda v tekutom stave medzi 0 °[[Stupeň Celzia|C]] and 100 °C. Zníženie teploty alebo energie umožňuje formovanie súdržnejšej štruktúry, čim sa premieňa na pevnú látku a uvoľňuje energiu. Zvýšenie energie ľad roztopí, aj keď teplota sa nezmení, pokiaľ nebude roztopený celý ľad. Ďalšie zvýšenie teploty vody spôsobí jej var, keď sa dostaví dostatok energie na prekonanie polárnych príťažlivých síl medzi jednotlivými molekulami vody. Všimnime si, že v každom prípade je nutný prísun energie na prekonanie medzimolekulových síl, čo umožní ich navzájom oddeliť.
[[Vedec|vedci]] študujúci chémiu sa nazývajú [[chemik|chemici]]. Väčšina chemikov sa špecializuje na jednu alebo niekoľko jej poddisciplín. Chémia, ktorá sa vyučuje na stredných školách, sa označuje aj ako ''všeobecná chémia'' a slúži ako úvod do širokej palety fundamentálnych konceptov a dáva študentovi nástroje, aby mohol pokračovať v štúdiu pokročilejších tém.
== Členenie chémie ==
| |||