Helenizácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Epikouros (diskusia | príspevky)
Epikouros (diskusia | príspevky)
Riadok 21:
[[File:Hellenism in the Near East 1918.jpg|250px|thumb|Etnická mapa zobrazujúca grécke obyvateľstvo pred rokom 1923, pričom negrécke jazykové menšiny Grécka tu niesu zobrazené]]
[[Grécke povstanie|Grécka vojna za nezávislosť]] vypukla v roku 1821 a vyvrcholila vznikom nezávislého Gréckeho kráľovstva na juhu dnešného Grécka. V tejto dobe začala jazyková helenizácia tzv. [[Arvaniti|arvanítskeho]] albanofónneho kresťanského obyvateľstva, žijúceho na niektorých územiach južného Grécka. Išlo o potomkov albánskych kolonistov z byzantskej doby, ktorí sa však kultúrne považovali za Grékov, avšak svoj jazyk si uchovali. Po vzniku spoločnej novohelénskej identity sa však postupne vytrácalo používanie tohto jazyka. Grécky štát, ako aj [[Konštantinopolský patriarchát]] sa snažili úplne rehelenizovať oblasti dnešného severného Grécka, južného Bulharska a Macedónska, kde žilo slovanské obyvateľstvo bez určitej národnej identity. Proti tomu sa však postavil novovzniknutý cirkevný [[Bulharský exarchát]], ktorý sa odčlenil od Konštantinopolského gréckeho patriarchátu s cieľom bulharizovať čo najviac slovanského obyvateľstva na Balkáne. Tak tu dochádzalo k stretom (aj násilným) medzi záujmami Grékov a Bulharov. Grécko a Konštantinopolský patriarchát si dokázali udržať veľkú časť slovanského obyvateľstva žijúceho na území dnešnej severnej časti [[Makedónia (moderné Grécko)|gréckej Macedónie]], ale aj časť [[Slovania|Slovanov]] a [[Arumuni|Arumunov]] v dnešnom [[Macedónsko|Macedónsku]], ktorí sa všetci stotožnili s novogréckou identitou a gréckym štátom. V tejto dobe sa začína aj jazyková helenizácia Arumunov žijúcich v novoobsadených gréckych oblastiach [[Epirus|Epiru]] a [[Tesália|Tesálie]], ktorí sa, podobne ako Arvaniti za Grékov považovali už od byzantskej doby, ale udržiavali si svoj jazyk. Snaha o cielenú jazykovú helenizáciu negréckeho ortodoxného obyvateľstva južného Balkánu bola už v 18. stor., počas tureckej nadvlády, kedy mnohí cirkevní hodnostári, ako aj známy grécky mních [[Kosmas Etolos]] hlásali týmto národom, aby prestali používať svoje jazyky v prospech gréčtiny, ktorú považovali za pravý a jediný jazyk cirkvy. Definitívnej helenizácii negréckeho obyvateľstva v Grécku prispela Grécko-Turecká výmena obyvateľov v roku 1923, kedy sa takmer 2 milióny [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] usadili v Grécku, mnoho z nich v gréckej Macedónií, kde mnohí bulharskozmýšľajúci Slovania odišli do Bulharska po Grécko-Bulharskej výmene obyvateľov. Zároveň tak po tisíckach rokov zmizol grécky živel z Malej Ázie a z Bulharska.
V tejto dobe boli gréckou vládou helenizované aj mnohé toponymá v Grécku, ktoré boli cudzieho pôvodu (najčastiejšie slovanského, albánskeho, tureckého, talianskeho a arumunského). Mnohé názvy dedín, pohorí, riek a miest bolo negréckeho pôvodu. Mnohé z dedín na [[Peloponéz]]e mali slovanské názvy a tak boli premenované (napríklad Vostitsa na [[Egio]], Tsimova na Aeropoli, Sitsova na Alagonia, Arachova na [[Karyes (Lakónia)|Karyes]]). Niektoré názvy, ktoré síce boli gréckeho pôvodu, ale mali iné meno ako v staroveku boli tiež spätne premenované na svoje antické pomenovanie (napr. Morias na [[Peloponéz|Peloponnisos]], Sinano na [[Megalopoli]], Sklavochori (doslova otrocká dedina) na [[Amykles]], rieky Aspropotamos (doslova biela rieka) na [[Acheloos]] a Vasilopotamos (doslova kráľovská rieka) na [[Evrotas]] a hory ako Pentadaktylos (doslova päťprstý na [[Taygetos]]). Oblasti osídlené čisto len negréckohovoriacim obyvateľstvom, ako severná časť gréckej Makedónie, dostalo celkom nové toponymá, alebo sa helenizovali staré (mesto Vodena na antické [[Edessa]], hora Paiko na Paikos). Niektoré novovzniknuté toponymá boli prinavrátením pôvodného starogréckeho názvu, iné, pri ktorých starogrécky ekvivalent nebol boli vymyslené nanovo a mnohé boli jednoducho prekladmi do gréčtiny, napr. slovanské toponymá ''selo''(dedina) na grécke ''chorio'' (dedina), alebo dedina ''Zelenista'' na grécke ''Prasia'', pričom prasia znamená zeleň. Neboli však premenované úplne všetky negrécke toponymá, preto aj dnes existujú v grécku cudzie pomenovania, ako [[Arachova]], [[Dimitsana]], [[Zagori]], [[Mesolongi]] (talianske), [[Nausa]] (latinské).
 
==Dnes==