Rozprávanie o dávnych časoch: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Vasiľ premiestnil stránku Povesť dávnych liet na Rozprávanie o dávnych časoch: Rozprávanie o dávnych časoch in: Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia |
+ref |
||
Riadok 1:
[[
'''Rozprávanie o dávnych časoch'''<ref name="SRL">{{Citácia knihy
'''Povesť dávnych liet''' alebo '''Nestorova kronika''' (iné názvy: '''Povesť vremionnych let''' (=prepis ruského názvu), '''Nestorov letopis''', '''Nestorov Letopis ruský''', '''Prvý letopis ruský''', '''Kyjevský letopis''',''' Staroruská kronika''' ; [[ruština|po rusky]]: ''Повесть временных лет'', ''Первоначальная летопись'', ''Несторова кроника'') je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na územi [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Je nazvaný podľa incipitu (prvých slov textu). Pre mnohých historikov je základným prameňom, z ktorého čerpajú informácie o príslušnom období.▼
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = [[Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia]]
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| počet strán = 581
| kapitola = ROZPRÁVANIE O DÁVNYCH ČASOCH
| typ kapitoly = heslo
| strany = 383-384
| isbn = 978-80-224-0967-4
| rok = 2007
▲}}</ref> alebo '''Povesť dávnych liet''' alebo '''Nestorova kronika''' (iné názvy: '''Povesť vremionnych let'''<ref name=EA>Nestorov Letopis ruský in: ''[[Encyklopédia archeológie]]''</ref>/'''Povesť vremennych let'''<ref name="SRL"/> (=prepis ruského názvu), '''Nestorov letopis''', '''Nestorov Letopis ruský''',<ref name=EA/> '''Prvý letopis ruský''', '''Kyjevský letopis''',''' Staroruská kronika''' ;
== Autor ==
Autorom je podľa tradície ruský mních [[
== Obsah ==
Opisuje predovšetkým dejiny [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] zhruba pre obdobie [[850]] - [[1110]], ako aj pôvod [[Slovania|Slovanov]] a pozvanie [[Varjagovia|Varjagov]].
Řádek 13 ⟶ 28:
Existujú tri redakcie letopisu. Prvá redakcia ([[1110]] - [[1113]]) z Pečorského kláštora (možno od Nestora) sa zachovala len v skrátenom prepise z rokov [[1113]] - [[1116]], ktorý napísal Vasilij v Prezemyšli alebo v Terebovli.
Druhá redakcia, je redakcia pápeža [[Silvester II.|Silvestra II.]](tzv. Silvestrovo spracovanie) z roku [[1116]]. Táto sa neskôr stala základom pre mnohé ďalšie letopisy. Na koniec letopisu Silvester napísal svoje meno. Keďže sa jeho kláštor ([[Kyjevsko-
Tretia redakcia z roku [[1118]], napísaná opäť v Pečorskom kláštore, opisuje udalosti až do roku [[1117]]. Hovorí o následníkovi [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimíra II. Monomacha]] - [[Mstislav|Mstislavovi Veľkom]] ([[1125]] - [[1132]]). : Autorom tejto tohoto prepisu letopisu je pravdepodobne Byzantínec, pretože v texte opravil mnoho informácii týkajúcich sa [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Letopis je známy pod menom '''Ipatievský letopis'''/'''kódex''' ([[ruština|po rusky]]: ''Ипатиевская летопись'').
== Rukopisy letopisu ==
Řádek 21 ⟶ 36:
* Prvú kópiu Lavrentijského letopisu urobil mních Lavrentij v [[Nižný Novgorod|Nižnom Novgorode]] v roku [[1377]]. Predstavuje prepis stratenej kroniky až do roku [[1305]], ale z nejakého neznámeho dôvodu sú z nej vypustené obdobia od roku [[898]] - [[922]], [[1263]] - [[1283]] a [[1288]] - [[1294]]. Rukopis objavil gróf [[Alexej Puškin]] v roku [[1792]].
* Prepis rukopisu Ipatievského letopisu našiel v kláštore v meste [[Kostroma]] ruský historik [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Nikolaj Karamzin]]. V texte sa zachovala informácia o stratených kronikách z [[12. storočie|12.]] - [[13. storočie|13. storočia]].
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
| |||