Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 63 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q78967) |
d wikilinky fix |
||
Riadok 9:
Hlavné mesto Peloponézu je [[Patra]], na severnom pobreží kraja [[Achája]]. Iné dôležité mestá sú [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]], [[Aigio]], [[Nafplio]], [[Korint]]hos, [[Sparti]], [[Argos]], [[Megalopoli]], [[Krestena]], [[Pyrgos]], [[Pylos]], [[Mesini]] a [[Kalamata]]. Celý polostrov má približne 1 100 000 obyvateľov.
Peloponéz sa už od staroveku delí na [[Achája (historické územie)|Acháju]] (severné pobrežie), [[Elida|Elidu]] (západné pobrežie), [[Messinia|Messiniu]] (na juhozápade), [[Lakónia|Lakóniu]] (na juhovýchode), [[Argolis|Argolidu]] (na severovýchode) a [[Arkádia|Arkádiu]] (vo vnútrozemí).
== História ==
Riadok 22:
Od [[stredovek]]u až do [[19. storočie|19. stor.]] označovali Gréci Peloponéz menom ''Moreas''. Toto meno pochádza z gréckeho slova "moria" (moruša), lebo v byzantskej dobe sa tu vo veľkom pestovala moruša. Antické pomenovanie ''Peloponnisos'' sa zaužívalo až v [[20. storočie|20. stor.]] Počas byzantskej doby boli najvýznamnejšie peloponézske mestá [[Patra]], [[Monemvasia]], [[Korint]] a hlavne [[Mystra]], blízko starovekej [[Sparta|Sparty]].
V 13. stor. Peloponéz dobyli križiaci, keď v bitke pri Kundurských olivových hájoch porazili miestnych [[Gréci|Grékov]]. Nastáva talianska vláda, hoci neskôr časť vnútrozemskej oblasti dobyla späť novovzniknutá [[Byzantská ríša]]. Počas tohto obdobia sa vytratil aj zvyšok Slovanov, ktorí boli utiahnutí v horách. Mnohí Gréci sa totiž utiahli do hôr, lebo sa odmietali podrobiť talianskemu [[Feudalizmus|feudalizmu]] a tu prevýšili počet Slovanov s ktorými sa pomiešali. Naopak, Taliani mnohých Slovanov odviedli z hôr na roviny, kde sa tiež s väčšinovými Grékmi pomiešali. V 13.{{--}}15. stor. na Peloponéz prenikajú kmene [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí sa usadili na východe a na juhu polostrova. Arvaniti osídlili väčšinu kraja [[Argolida]] (okrem oblstí [[Epidauros|Epidauria]], [[Nemea]], [[Argos]] a [[Nafplio|Nafplia]]) a usadili sa aj v malých oblastiach v krajoch [[Mesénia]], [[Achája (historické územie)|Achája]] a [[Lakónia]]. Arvanítov na Peloponéz pozvali miestni vládcovia, aj grécki aj európski. Arvaníti si tu udržiavajú svoj jazyk dodnes. Časť arvanítskej oblasti Argolídi osídlili v r. 1921{{--}}1923 Gréci z Anatólie, počas výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Grécky satirik byzantskej doby, [[Mazaris]] uvádza, že Peloponéz obývajú hlavne ''Peloponézania'' (myslí tým Grékov), ďalej [[Lakónia|Lakedaimónčania]] (myslí tým [[Cakóni|Cakónskych Grékov]]), [[Ilýri]] (myslí tým [[Arvaniti|Arvanitov]]) a [[Egypťania]] (Myslí tým [[Cigáni|Cigáňov]]). V 15. stor. je polostrov definitívne podmanený [[Turci|Turkami]].
Peloponéz hral snáď najvýznamnejšiu úlohu počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] v 19. stor. Práve tu, v achájskom kláštore Agia Lavra povstanie vypuklo a prebiehali tu viaceré boje proti [[Turci|Turkom]]. Pôsobili tu najslávnejší generáli gréckej rebélie, [[Theodoros Kolokotronis]], [[Petros Mauromichalis]] či [[Papaflessas]]. Slávna bitka sa odohrala pri Dervenakií ([[Theodoros Kolokotronis]] tu porazil tureckú armádu Mahmuda Dramaliho Pašu) a pri meste [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]] kde Gréci zničili 1 300 tureckých vojakov s 300 mužmi a tak sa zároveň Peloponéz oslobodil. Grékov tu nakoniec porazila egyptská armáda Ibrahima Pašu v nerovnej bitke pri Maniaki, kde zomrel aj [[Papaflessas]]. V roku 1831 sa však Grécko definitívne oslobodilo spod tureckej nadvlády.
| |||