Dážďovky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d + {{Interwiki konflikt}}
Riadok 30:
Sú to väčšinou stredne veľké červy, žijú v pôde a v hnijúcom potoku. Niektoré sa zdržujú v mokrej bahnitej pôde močiarov, nežijú však priamo vo vode. [[Clitellum]] je u väčšiny druhov výrazné po celý život. Oči chýbajú, v koži sú však rozptýlené fotoreceptorické bunky. Majú 1 – 2 páry gonád, ich uloženie v určitých [[somit]]och je dôležitým systematickým znakom. Hoci majú značnú regeneračnú schopnosť, rozpad (schizogenéza) nie je normálnym spôsobom nepohlavného rozmnožovania.
 
Všeobecne známym druhom je [[dážďovka zemná]] (''Lumbricus terrestris'') (väčšinou uvádzaná pod druhovým názvom „obyčajná“). Pod vlhkou kôrou práchnivejúcich pňov žije [[dážďovka svietivá]] (''Eisenia lucens''), v hnoji a rôznych organických zvyškoch nájdeme príbuzný druh ''[[Eisenia foetida]]''. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený pinda a dosť veľký druh [[kriodrilus bahenný]] (''Criodrilus lacuum''), má až 30 cm. Za endemity slovenskej fauny sú považované teplomilné druhy ''[[Allobophora hraběi]]'' a ''[[Eisenia veneta]]'' z okolia Nitry (Ferianc & Korbel, 1972). Dážďovky zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy.
 
Dážďovky vyliezajú počas dažďa na povrch zeme pretože sa dusia a len vyliezaním sa neutopia.<ref>''bild der wissenschaft: Panik unter Regenwürmen'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 14</ref>