Anton Bernolák: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Reverted 3 edits by 92.245.209.116 (talk) identified as vandalism to last revision by JoJan. (TW)
Riadok 11:
'''Anton Bernolák''' (* [[3. október]] [[1762]], [[Slanica]] – † [[15. január]] [[1813]], [[Nové Zámky]]) bol [[Slovensko|slovenský]] rímskokatolícky [[kňaz]], šľachtic a [[jazykovedec]]. Ako prvý kodifikoval spisovnú [[slovenčina|slovenčinu]] - pozri [[bernolákovčina]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[13916 Bernolak|(13916) Bernolák]].
 
== Život ==
dd ste pani a zístujte si sami a hrajte radšej cs ako tu sedieť./* Život */
Narodil sa ako druhé dieťa v rodine šľachtica Juraja Bernoláka a Anny, rod. Timčákovej v Slanici na [[Orava (región)|Orave]]. Študoval v rokoch [[1774]]-[[1778]] na [[Gymnázium v Ružomberku|Gymnáziu v Ružomberku]], rétoriku, [[Filozofia|filozofiu]] a poetiku na Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]], Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a [[Teológia|teológiu]] na [[Univerzita|Univerzite]] Pázmaneu vo [[Viedeň|Viedni]]. Štúdiá ukončil v roku [[1787]] v generálnom seminári v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v [[Čeklís]]i (dnes [[Bernolákovo]]) [[1787]] - [[1791]]. Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v [[Trnava|Trnave]]. Od mája [[1797]] až do svojej smrti [[15. január]]a [[1813]] bol [[farár]]om v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej [[Škola|školy]]. Jeho mimoriadny talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] Tam sa stal propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského [[národ]]a. Pre realizáciu týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích [[jazyk]]ov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných [[dejiny|dejín]], [[ekonomika|ekonomiky]], [[medicína|medicíny]], [[estetika|estetiky]], [[hudba|hudby]] a [[politika|politiky]]. Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území [[Slovensko|Slovenska]] používalo živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa formovalo na novodobý moderný národ, ktorý bude smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela. Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú porážku.
 
== Slovenské učené tovarišstvo ==
[[File:Bratislava 095.jpg|thumb|Anton Bernolák]]
So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ [[Slovensko|Slovenska]]. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: [[Juraj Fándly]], [[Jozef Ignác Bajza]], [[/* Slovenské učené tovarišstvo */ Ján Hollý]], [[Alexander Rudnay]]. Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s [[Martin Hamuljak|Martinom Hamuljakom]]. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka ([[1843]] v [[Hlboké|Hlbokom]] – [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef Miloslav Hurban]], [[Michal Miloslav Hodža]]).
 
== Dielo ==