Ľudovít Fulla: Rozdiel medzi revíziami

Štúdium ukončil v roku [[1927]] a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v [[Senica|Senici]] neskôr pokračoval v [[Malacky|Malackách]] (1927-1929)<ref name="cv" />.

V roku [[1928]]<ref name="cv" /> pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v [[Bratislava|Bratislave]]. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku [[1938]]. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva ''Súkromné listy Fullu a Galandu'' (1930-1932)<ref name="sme" />. V roku [[1943]] sa Fulla presťahoval do [[Martin|Martina]], no v roku [[1949]] sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]] až do roku [[1952]]. V [[Žilina|Žiline]] si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu ([[1958]]). Po smrti prvej manželky sa v [[1962]] presťahoval ku svojím sestrám do Ružomberku. [[1969]] mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát [[Galéria Ľudovíta Fullu|Galériu Ľudovíta Fullu]]. Bola darom za umelcove celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov<ref name="cv" />. Ľudovít Fulla zomrel [[21. apríl]]a [[1980]] v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.

 

== Ocenenia ==