Federico García Lorca: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 70 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q41408) |
Luis Buñuel |
||
Riadok 22:
Postupom času sa väčšina Federicových priateľov z El rinconcilla presťahovala do [[Madrid]]ského študentského mestečka Residencia de Estudiantes, ktoré bolo vybudované podľa vzoru univerzít v [[Oxford]]e a [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]. Títo sa pokúšali v listoch presvedčiť Federicových rodičov aby ho tam tiež poslali, no podarilo sa to až profesorovi Fernandovi de los Ríos.
Tak sa roku 1919 Lorca presťahoval do Residencia de Estudiantes. Spoznal a spriatelil sa tu s [[Luis Buñuel|Luisom Buñuelom]], Rafaelom Albertim a [[Salvador Dalí|Salvádorom Dalím]]. Na čele tejto inštitúcie v tej dobe stál Alberto Jiménez Fraud, ktorý z nej dokázal urobiť kultúrnu inštitúciu celoeurópskeho významu. Vďaka tomu tu Lorca mohol stretnúť množstvo osobností zo zahraničia. Prešli tadeto mená ako [[Paul Claudel]], [[Paul Valéry]], [[Blaise Cendrars]], Max Jacob, Fillippo Tommaso Marinetti, [[Marie Curie]], [[Herbert George Wells]], [[Le Corbusier]], [[Gilbert Keith Chesterton]], Wanda Landowska, [[Maurice Ravel]], [[Darius Milhaud]], [[Francis Poulenc]] a ďalší.
Prvé dva roky v hlavnom meste znamenali pre Lorcu neustály pracovný kolobeh, pri ktorom získal mnoho užitočných kontaktov v oblasti divadla a literatúry. Spoznal riaditeľov divadiel Eduarda Marquinu a Gregoria Martinéza Sierru, avantgardného spisovateľa Ramóna Gómeza de la Serna či básnika Vicenta Huidobra. No najdôležitejšie priateľstvo pre svoju básnickú kariéru nadviazal s básnikom a mecenášom mnohých mladých spisovateľov [[Juan Ramón Jiménez|Juanom Ramónom Jiménezom]]. Jiménez poslal de los Ríovi list v ktorom napísal: „Váš básnik prišiel a urobil na mňa úžasný dojem. Zdá sa mi, že má ohromný temperament a podľa mňa v umení nepostrádateľnú vlastnosť: entuziazmus.“
[[Manuel de Falla]] a Ignacio Zuloago sa v roku [[1922]] dohodli s Lorcom na zorganizovaní súťaže vo flamencu. Túto iniciatívu podporilo aj mesto Granada, kde sa súťaž konala. Cieľom bolo zobraziť rôznorodosť folklóru, získať mu v modernom svete obdivovateľov a rešpekt a chrániť ho tak pred znehodnocovaním kabaretom. Pritom sa mali oceniť amatérski tanečníci a speváci. V nasledujúcom roku s de Fallom založili putovné bábkové divadlo „Los Títeres de Cachiporra“. Išlo v ňom o štylizované spracovanie folklóru a prvé predstavenie odohrali na Troch kráľov pre rodinu a priateľov.
| |||