Ernest Špitz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
(používateľské meno odstránené)
štyl. a formát
Riadok 8:
|Dátum úmrtia = {{dnv|1960|11|12}}
|Miesto úmrtia = [[Praha]]
[[Súbor:SVK_SNG.O_2206. jpeg|thumb|Obraz „Vyľudnené mesto“ (1960)]]
http://www.webumenia.sk/web/guest/detail/-/detail/id/SVK:SNG.O_2206/Ernest%20%C5%A0pitz
== Životopis ==
}}
 
'''Ernest Špitz''' (* [[16. júl]] [[1927]], [[Trnava]]), je [[Slovensko|slovenský]] maliar, narodil sa 16. júla 1927 v [[Trnava|Trnave]]. Maliar Ernest Špitz bol protagonistom bratislavskej časti generácie výtvarníkov, ktorá túžila prekročiť hranice socialistického realizmu. Jeho vrcholným dielom je obraz rozzúrený Jób (1959-1960), ktorý sa rodil počas autorovej nevyliečiteľnej choroby - ako metafora tragického individuálneho osudu i spoločenského diania. Zomiera po ukončení tohoto diela 12. novembra 1960 v Prahe, vo veku len 33 rokov.
Jeho život bol negatívne poznačený židovským pôvodom. Študoval na Vysokej škole výtvarného umenia (VŠVU) v [[Bratislava|Bratislave]] na oddelení figurálneho maliarstva u profesora [[Ján Mudroch|Jána Mudrocha]].
<ref>
http://www.eantik.sk/autor/382/spitz-spitz--ernest/
}}</ref>
 
== TvorbaŽivotopis ==
Jeho život bol negatívne poznačený židovským pôvodom. Študoval na Vysokej škole výtvarného umenia (VŠVU) v [[Bratislava|Bratislave]] na oddelení figurálneho maliarstva u profesora [[Ján Mudroch|Jána Mudrocha]].<ref>http://www.eantik.sk/autor/382/spitz-spitz--ernest/</ref>
Najaktívnejší spomedzi mladých výtvarníkov bol Ernest Špitz, ktorý inicioval vznik Galérie Mladých (1958), ktorá po prvej výstave [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] dostala a dodnes nesie jeho meno. V začiatkoch tvorby nadviazal na európske umenie, najmä na ranné diela [[Pablo Picasso|P. Picassa]] a [[Paul Cézane|P. Cézana]], čo sa prejavilo v kresebnom i maliarskom sústredení na pevnú kompozičnú výstavbu a sýty kolorit vo figurálnych kompozíciach, autoportrétoch a motívoch z cirkusového prostredia (Clown, 1956). Po r. 1957 sa najmä v ženských aktoch priklonil k expresívnemu rukopisu a výrazovej skratke. Priťahoval ho i problém analytického kubizmu (Matka, 1957).
 
[[Súbor:SVK_SNG.O_2206. jpeg|thumb|Obraz „Vyľudnené mesto“ (1960).]]
<references/>
NajaktívnejšíV spomedziroku mladých výtvarníkov bol Ernest Špitz, ktorý1958 inicioval vznik Galérie Mladých (1958), ktorá po prvej výstave [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] dostala a dodnes nesie jeho meno. V začiatkoch tvorby nadviazal na európske umenie, najmä na ranné diela [[Pablo Picasso|P. Picassa]] a [[Paul Cézane|P. Cézana]], čo sa prejavilo v kresebnom i maliarskom sústredení na pevnú kompozičnú výstavbu a sýty kolorit vo figurálnych kompozíciach, autoportrétoch a motívoch z cirkusového prostredia (Clown, 1956). Po r.roku 1957 sa najmä v ženských aktoch priklonil k expresívnemu rukopisu a výrazovej skratke. Priťahoval ho i problém analytického kubizmu (Matka, 1957).<ref>{{Citácia knihy
{{Citácia knihy
| priezvisko = Rusinová
| meno = Zora
Řádek 34 ⟶ 28:
| strany = 37
| jazyk = Slovenský
}}</ref>
 
Napriek krátkemu životu stihol pre výtvarné dianie u nás veľa urobiť. Popri intenzívnej maliarskej činnosti bol aktívnym organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí. V roku 1956 pripravoval projekt „Divadlo videnia“ (predobraz laterny magiky) a od roku 1956 sa zúčastňoval na príprave spoločného vystúpenia mladej generácie, zrealizovanom o rok neskôr ich výstavou v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Praha|Prahe]]. Spolupracoval s redakciou časopisu Mladá tvorba.
 
V dejinách slovenského výtvarného umenia táto galéria predstavovala priestor pre aktuálne tendencie v umení v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Špitz ju pôvodne nazval Galériou mladých, neskôr, po prvej samostatnej výstave [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] ju v októbri toho istého roku pomenoval jeho menom. Galéria bola miestom prvých výstav vtedy začínajúcich autorov, dnes patriacich k významným slovenským výtvarníkom. V roku 1957, v roku založenia galérie sa na nej spoločnou výstavou predstavil široký okruh autorov v tom istom roku vzniknutej Skupiny [[Mikuláš Galanda|Mikuláša Galandu]],. Vystavovali v nej aj mnohí ďalší maliari. Jej pôvodné sídlo na Hurbanovom námestí v [[Bratislava|Bratislave]], bolo skutočným miestom najaktuálnejších výstav umenia mladých autorov hlavne 60. a 70. rokov minulého storočia, ale aj dynamickým priestorom na diskusie, polemiky a kritiky tak, ako si to Špitz želal. Podobný program s dynamickým priestorom na polemiku chce nasledovať znovu oživená Galéria Cypriána Majerníka, od roku 2008 v nových priestoroch v bratislavskom Zičiho (Zychiho) paláci.
 
Ťažiskom jeho tvorby boli figurálne práce - portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy. Zobrazoval aj prírodné a mestské motívy, liptovskú krajinu, práce na vidieku, zátišia. Protivojnové diela s výjavmi z koncentračných táborov sú poznamenané skúsenosťami z vojnových rokov, vyjadrujú strach, úzkosť, žalujú. Pôsobivé sú jeho zobrazenia výjavov zo sveta divadiel a cirkusov.<ref>http://hnonline.sk/2-48078340-k10000_d-6d</ref>
Napriek krátkemu životu stihol pre výtvarné dianie u nás veľa urobiť. Popri intenzívnej maliarskej činnosti bol aktívnym organizátorom kultúrno-spoločenských podujatí. V roku 1956 pripravoval projekt „Divadlo videnia“ (predobraz laterny magiky) a od roku 1956 sa zúčastňoval na príprave spoločného vystúpenia mladej generácie, zrealizovanom o rok neskôr ich výstavou v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Praha|Prahe]]. Spolupracoval s redakciou časopisu Mladá tvorba.
V dejinách slovenského výtvarného umenia táto galéria predstavovala priestor pre aktuálne tendencie v umení v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Špitz ju pôvodne nazval Galériou mladých, neskôr, po prvej samostatnej výstave [[Cyprián Majerník|Cypriána Majerníka]] ju v októbri toho istého roku pomenoval jeho menom. Galéria bola miestom prvých výstav vtedy začínajúcich autorov, dnes patriacich k významným slovenským výtvarníkom. V roku 1957, v roku založenia galérie sa na nej spoločnou výstavou predstavil široký okruh autorov v tom istom roku vzniknutej Skupiny [[Mikuláš Galanda|Mikuláša Galandu]],. Vystavovali v nej aj mnohí ďalší maliari. Jej pôvodné sídlo na Hurbanovom námestí v [[Bratislava|Bratislave]], bolo skutočným miestom najaktuálnejších výstav umenia mladých autorov hlavne 60. a 70. rokov minulého storočia, ale aj dynamickým priestorom na diskusie, polemiky a kritiky tak, ako si to Špitz želal. Podobný program s dynamickým priestorom na polemiku chce nasledovať znovu oživená Galéria Cypriána Majerníka, od roku 2008 v nových priestoroch v bratislavskom Zičiho (Zychiho) paláci.
Ťažiskom jeho tvorby boli figurálne práce - portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy. Zobrazoval aj prírodné a mestské motívy, liptovskú krajinu, práce na vidieku, zátišia. Protivojnové diela s výjavmi z koncentračných táborov sú poznamenané skúsenosťami z vojnových rokov, vyjadrujú strach, úzkosť, žalujú. Pôsobivé sú jeho zobrazenia výjavov zo sveta divadiel a cirkusov.
<ref>
http://hnonline.sk/2-48078340-k10000_d-6d
}}</ref>
 
== Zastúpenie v zbierkach (výber) ==
Řádek 50 ⟶ 41:
 
== Najznámejšie diela ==
*Starý artista 1958 – 1959<br />
*Sám 1959 – 1960<br />
*Ústup do hôr 1957<br />
*Vyľudnené mesto 1960<br />
*Domáci koncert 1940 – 1960<br />
*Štúdia hlavy 1953 <br />
*Hlava ženy 1945 – 1965<br />
*Figurálna scéna pod stromom 1940 – 1960<br />
*Hlava dievčaťa 1950 - 1960 <br />
*Clown 1956<br />
*Autoportrét 1951 <br />
*Ústup do hôr 1957<br />
 
== Referencie ==
Sám 1959 – 1960<br />
<references/>
 
Ústup do hôr 1957<br />
 
Vyľudnené mesto 1960<br />
 
Domáci koncert 1940 – 1960<br />
 
Štúdia hlavy 1953 <br />
 
Hlava ženy 1945 – 1965<br />
 
Figurálna scéna pod stromom 1940 – 1960<br />
 
Hlava dievčaťa 1950 - 1960 <br />
 
Clown 1956<br />
 
Autoportrét 1951 <br />
 
Ústup do hôr 1957<br />
 
== Externé odkazy ==
http://www.eantik.sk/autor/382/spitz-spitz--ernest/<br />
 
http://webumenia.sk/web/guest/search/-/simpleSearch//query=au%3A%22Ernest+%C5%A0pitz%22<br />
 
{{DEFAULTSORT:Špitz, Ernest}}
http://hnonline.sk/2-48078340-k10000_d-6d<br />
[[Kategória:Slovenskí maliari]]