Helenizácia: Rozdiel medzi revíziami

V dobe d vzniku Grécka v 19. stor. do začiatku 20. stor. boli gréckou vládou helenizované aj mnohé toponymá v Grécku, ktoré boli cudzieho pôvodu (najčastiejšie slovanského, albánskeho, tureckého, talianskeho a arumunského). Mnohé názvy dedín, pohorí, riek a miest bolo negréckeho pôvodu. Mnohé z dedín aj na [[Peloponéz]]e mali slovanské názvy a tak boli premenované (napríklad Vostitsa na [[Egio]], Tsimova na Aeropoli, Sitsova na Alagonia, Arachova na [[Karyes (Lakónia)|Karyes]]). Niektoré názvy, ktoré síce boli gréckeho pôvodu, ale mali iné meno ako v staroveku boli tiež spätne premenované na svoje antické pomenovanie (napr. Morias na [[Peloponéz|Peloponnisos]], Sinano na [[Megalopoli]], Sklavochori (doslova otrocká dedina) na [[Amykles]], rieky Aspropotamos (doslova biela rieka) na [[Acheloos]] a Vasilopotamos (doslova kráľovská rieka) na [[Evrotas]] a hory ako Pentadaktylos (doslova päťprstý na [[Taygetos]]). Oblasti osídlené čisto len negréckohovoriacim obyvateľstvom, ako severná časť gréckej Makedónie, dostali celkom nové toponymá, alebo sa helenizovali staré (mesto Vodena na antické [[Edessa (Grécko)|Edessa]], hora Paiko na Paikos). Niektoré novovzniknuté toponymá boli prinavrátením pôvodného starogréckeho názvu, iné, pri ktorých starogrécky ekvivalent nebol boli vymyslené nanovo a mnohé boli jednoducho prekladmi do gréčtiny, napr. slovanské toponymá ''selo''(dedina) na grécke ''chorio'' (dedina), alebo dedina ''Zelenista'' na grécke ''Prasia'', pričom ''prasia'' znamená po grécky zeleň, či severogrécka slovanská dedina ''Vlkojanevo'' na''Lykii'', pričom ''lykii'' znamená v gréčtine vlci. Neboli však premenované úplne všetky negrécke toponymá, preto aj dnes existujú v grécku cudzie pomenovania, ako [[Arachova]], [[Dimitsana]], [[Zagori]], [[Mesolongi]] (talianske), [[Nausa]] (latinské).