Luxemburčina: Rozdiel medzi revíziami

Luxemburčina je od roku [[19821984]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako [[holandčina]]. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku [[1955]]. Roku [[19821984]] bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa [[Francúzština|francúzštiny]] a [[Nemčina|nemčiny]].