Helenizácia: Rozdiel medzi revíziami

Po výpravách [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] a následného vzniku gréckych kráľovstiev na východe sa tu usadzuje mnoho gréckych osadníkov, ktorí sa pomiešali s pôvodným obyvateľstvom, ktoré postupne prestalo používať svoje jazyky v prospech gréčtiny. Takto sa kultúrne a jazykovo úplne pogréčtili takmer všetky negrécke anatólske národy ([[Lýkovia]], [[Lýdi]], [[Kapadócia|Kapadóčťania]], [[Frýgovia]]), čím sa mnohonásobne rozšíril grécky živel. Helenizácia pokračovala aj na Balkáne, kde z Grécka úplne zmizlo pelasgické pôvodné obyvateľstvo a do gréckeho národa boli definitívne vstrebané aj národy žijúce severne od gréckej Macedónie, teda [[Paióni]] a južní Ilýri (dnešné južné [[Albánsko]] a [[Macedónsko]]). [[Tráci]] síce grécku kultúru prebrali, avšak uchovali si svoj jazyk a národnú identitu. Do gréckeho národa však boli vstrebaní Tráci žijúci v susedstve gréckych kolónií na juhu (dnešná [[Západná Trácia|Grécka Trácia]] a [[Východná Trácia|Turecká Trácia]]). Na Cypre sa v tejto dobe tiež asimilovali potomkovia predgréckeho obyvateľstva z doby bronzovej, ako aj potomkovia fénických kolonistov. Helenizácia sa definitívne vo východných oblastiach dovŕšila počas rímskej doby, do 1. stor. po Kr. [[Rimania]] uznali gréčtinu ako štátny jazyk východnej časti, čo len helenizácii dopomohlo. Pobrežné oblasti [[Sýria|Sýrie]] a [[Egypt]]a boli v tejto dobe osídlené gréckohovoriacimgrécky hovoriacim obyvateľstvom.

[[File:Edward Stanford 1877.jpg|250px|thumb|Progrécka etnická mapa z roku 1877 s cielomcieľom helenizovať prevažne slovanské obyvateľstvo dnešného Bulharska a Macedónska]]

[[Grécke povstanie|Grécka vojna za nezávislosť]] vypukla v roku 1821 a vyvrcholila vznikom nezávislého Gréckeho kráľovstva na juhu dnešného Grécka. V tejto dobe začala jazyková helenizácia tzv. [[Arvaniti|arvanítskeho]] albanofónneho kresťanského obyvateľstva, žijúceho na niektorých územiach južného Grécka. Išlo o potomkov albánskych kolonistov z byzantskej doby, ktorí sa však kultúrne považovali za Grékov, avšak svoj jazyk si uchovali. Po vzniku spoločnej novohelénskej identity sa však postupne vytrácalo používanie tohto jazyka. Grécky štát, ako aj [[Konštantinopolský patriarchát]] sa snažili úplne rehelenizovať oblasti dnešného severného Grécka, južného Bulharska a Macedónska, kde žilo slovanské obyvateľstvo bez určitej národnej identity. Proti tomu sa však postavil novovzniknutý cirkevný [[Bulharský exarchát]], ktorý sa odčlenil od Konštantinopolského gréckeho patriarchátu s cieľom bulharizovať čo najviac slovanského obyvateľstva na Balkáne. Tak tu dochádzalo k stretom (aj násilným) medzi záujmami Grékov a Bulharov. Grécko a Konštantinopolský patriarchát si dokázali udržať veľkú časť slovanského obyvateľstva žijúceho na území dnešnej severnej časti [[Makedónia (moderné Grécko)|gréckej Macedónie]], ale aj časť [[Slovania|Slovanov]] a [[Arumuni|Arumunov]] v dnešnom [[Macedónsko|Macedónsku]], ktorí sa všetci stotožnili s novogréckou identitou a gréckym štátom. V tejto dobe sa začína aj jazyková helenizácia Arumunov žijúcich v novoobsadených gréckych oblastiach [[Epirus|Epiru]] a [[Tesália|Tesálie]], ktorí sa, podobne ako Arvaniti za Grékov považovali už od byzantskej doby, ale udržiavali si svoj jazyk. Snaha o cielenú jazykovú helenizáciu negréckeho ortodoxného obyvateľstva južného Balkánu bola už v 18. stor., počas tureckej nadvlády, kedy mnohí cirkevní hodnostári, ako aj známy grécky mních [[Kosmas Etolos]] hlásali týmto národom, aby prestali používať svoje jazyky v prospech gréčtiny, ktorú považovali za pravý a jediný jazyk cirkvycirkvi. Definitívnej helenizácii negréckeho obyvateľstva v Grécku prispela Grécko-Turecká výmena obyvateľov v roku 1923, kedy sa takmer 2 milióny [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] usadili v Grécku, mnoho z nich v gréckej Macedónií, kde mnohí bulharskozmýšľajúcibulharsky zmýšľajúci Slovania odišli do Bulharska po Grécko-Bulharskej výmene obyvateľov. Zároveň tak po tisíckach rokov zmizol grécky živel z Malej Ázie a z Bulharska.

V dobe d vzniku Grécka v 19. stor. do začiatku 20. stor. boli gréckou vládou helenizované aj mnohé toponymá v Grécku, ktoré boli cudzieho pôvodu (najčastiejšienajčastejšie slovanského, albánskeho, tureckého, talianskeho a arumunského). Mnohé názvy dedín, pohorí, riek a miest bolo negréckeho pôvodu. Mnohé z dedín aj na [[Peloponéz]]e mali slovanské názvy a tak boli premenované (napríklad Vostitsa na [[Egio]], Tsimova na Aeropoli, Sitsova na Alagonia, Arachova na [[Karyes (Lakónia)|Karyes]]). Niektoré názvy, ktoré síce boli gréckeho pôvodu, ale mali iné meno ako v staroveku boli tiež spätne premenované na svoje antické pomenovanie (napr. Morias na [[Peloponéz|Peloponnisos]], Sinano na [[Megalopoli]], Sklavochori (doslova otrocká dedina) na [[Amykles]], rieky Aspropotamos (doslova biela rieka) na [[Acheloos]] a Vasilopotamos (doslova kráľovská rieka) na [[Evrotas]] a hory ako Pentadaktylos (doslova päťprstý na [[Taygetos]]). Oblasti osídlené čisto len negréckohovoriacimnegrécky-hovoriacim obyvateľstvom, ako severná časť gréckej Makedónie, dostali celkom nové toponymá, alebo sa helenizovali staré (mesto Vodena na antické [[Edessa (Grécko)|Edessa]], hora Paiko na Paikos). Niektoré novovzniknuté toponymá boli prinavrátením pôvodného starogréckeho názvu, iné, pri ktorých starogrécky ekvivalent nebol boli vymyslené nanovo a mnohé boli jednoducho prekladmi do gréčtiny, napr. slovanské toponymá ''selo''(dedina) na grécke ''chorio'' (dedina), alebo dedina ''Zelenista'' na grécke ''Prasia'', pričom ''prasia'' znamená po grécky zeleň, či severogrécka slovanská dedina ''Vlkojanevo'' na''Lykii'', pričom ''lykii'' znamená v gréčtine vlci. Neboli však premenované úplne všetky negrécke toponymá, preto aj dnes existujú v grécku cudzie pomenovania, ako [[Arachova]], [[Dimitsana]], [[Zagori]], [[Mesolongi]] (talianske), [[Nausa]] (latinské).

Rozdiel medzi severnou časťou gréckej Makedónie a ostatným Gréckom bol ten, že tu žilo slovanské obyvateľstvo a preto miestne slovanské názvy neboli prispôosobenéprispôsobené gréckemu jazyku, ako v ostatných gréckych častiach (napr. Peloponéz). Keďže sa v tejto severnej oblasti usadilo mnoho gréckych prisťahovalcov z Malej Ázie, bolo skutočne potreba zmeniť toponymá a prispôsobiť ich novému gréckohovoriacemu obyvateľstvu, ktoré sa usadzovalo po Grécko-bulharskej výmene obyvyteľovobyvateľov v značne vysídlených slovanských dedinách.