Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý bol renomovaným lekárom a astrológom na dvore francúzskeho kráľa [[Karol V. (Francúzsko)|Karola V.]] od roku [[1368]]. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu a vzdelanie a skoro začala skladať lyrické poémybásne. Jej spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovom dvore ako tajomník. Štastie netrvalo dlho. Kráľ skonal v roku [[1380]] a Étienne sa ocitol bez príjmu a miesta. V roku [[1385]] umrel aj otec Pizzano. O desať rokov umrel i zruinovaný de Castel. Christine mala 26 rokv, keď sa ocitla s troma deťmi sama na kráľovskom dvore, v tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky. Začala písať lyrické skladby ''Kniha 100 balád''. Mali veľký úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných šlachticov ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.
Angažovala sa aj za práva žien a hlavne za ich prezentáciu v literatúre. Tvorila oponentúru [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''). Je to najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]].