Cunajoši Tokugawa: Rozdiel medzi revíziami

Cunajoši Tokugawa sa narodil [[23. február]]a [[1646]] v Ede. Bol synom šogúna [[Iemicu Tokugawa|Iemicu Tokugawu]] a jednej z jeho konkubín. Cunajoši mal o 5 rokov staršieho brata Iecuna Tokugawu, ktorý sa stal ďalším šógunom po smrti IemicuIemicuho. Cunajoši sa narodil v sídelnom meste [[Edo|Ede]] a po jeho narodení sa presťahoval s matkou presťahoval do jej vlastných súkromných apartmánovrezidencií na [[hrad Edo|Edskom hrade]]. CunajošiV jedobových považovanýkronikách zaje prinajmenšomopisovaný, stredneako oneskoreného vo vývojivyspelý a ťažkoživotaschopný vychovávateľného v rodine Tokugawa. Aspoň v jednom odôvodnení bol pri ponukechlapec na sobášsvoj popísaný ako "mladší syn (Cunajoši) očividne vyspelejší a životaschopnejší ako sa dalo očakávať na jeho mladý vek. OtecJeho otec, tretí šógun [[Iemicu Tokugawa|Iemicu]] sa začal obávať, že by Cujanoši vzhľadom k svojej bystrosti mohol uchvátiť pozíciu jeho zaostalejších starších bratov a tak nariadil, že tento chlapecaby (Cunajoši) nebudenebol vychovávaný, ako bojovník, ako to prislúchaprislúchalo jeho postaveniu, ale budemal školenýbyť akovzdelávaný vo vedách a v umení a mal sa z neho stať učenec,"<ref>Bodart-Bailey, B., ed. (1999). ''Kaempfer's Japan: Tokugawa Japan Observed'', ser. 2, str. 86-87.</ref>

Kým bol jeho otec bol šógun v Ede. Jeho matka bola, adoptovaná dcéra z rodiny [[Hondžo]], vedenej [[Munemasa Hondžo|Munemasom Hondžom]], zotrvávala v Kjóte. Jej vlastnískutočný rodičia boli obchodníci s potravinami v Kjóte., Tátopochádzala pozoruhodnáteda ženazo malaskromných pomerov. Cunajoši mal v mladosti veľmi blízkoblízky a vrúcny vzťah k Cunajošimumatke, čo sa odzrkadlilo v jeho neskoršej vláde a kým jeho starší brat Iecuna sa väčšinouväčšinu času počas svojej vlády spoliehalobracal o radu na regentov, Cunajoši urobil opačneinak, spoliehal sa na rady svojej pozoruhodnej matky až do jej smrti.

V roku [[1651]], keď zomrel šógun Iemicu, mal Cunajoši iba päť rokov. Jeho starší brat, Iecuna Tokugawa, sa stal šógunom. Cunajošiho život počas panovania jeho brata šóguna Iecuna nie je neznámy, ale nikdydobre neradilpreskúmaný svojmua bratoviznámy.

Ako väčšina, akšlachticov nietej všetci šógunidoby, praktizoval pederastickú samurajskú tradíciu ''[[šudo]]'', a bol ''nendža'' (ねんじゃ) [[Jošijasu Janagisawa|Jošijasua Janagisawu]], ktorý slúžil šógunovi.

V roku [[1680]], predčasne zomrel šógun Iecuna vo veku 39 rokov. IhneďKedď malo byť rozhodnuté o následníctvenásledníkovi. [[Tadakijo Sakai]], jeden z najobľúbenejších radcov Iecuna, navrhol, žeaby sa následníkom nemánestal byťnikto niekto z TokugawskejTokugawovskej línie, ale radšej z kráľovskejcisárskej krvi, favorizovala odporúčal za šóguna jedného zo synov Cisára [[Go-Sai]]a, akoale toTadakijo bolobol počasz [[Kamakurskýdvora šógunát|Kamakurskéhoodvolaný šógunátu]],a alejeho Tadakijo bolplány skorosa prepustenýnenaplnili.

[[Masatoši Hotta]], jeden z najbrilantnejšíchnajlepších radcov šóguna Iecuna, bol prvou osobou, ktorá odporučila za budúceho šóguna Cunajošiho Tokugawu, ako brata bývalého šóguna a syna tretieho šóguna v línii. Nakoniec, v období '''Tenno 1 [[1681]]''', sa Cunajoši stal piatym šógunom Tokugawského šógunátu.

Hneď ako sa stal Cunajoši šógunom, dal [[Masatoši Hotta|Masatošimu Hottovi]] titul ''[[Tairó]]'', ako poďakovanie za zaisteniepodporu následníctva. TiežTakTiež, ihneď po menovaní za šóguna, nariadil vazalom [[Takata]] spáchať samovraždu a tým ukázal svoj prísnyprísne prístupdodržiavanie k samurajskémusamurajského kódexu cti. Skonfiškoval jehoaj léno popraveného, ktoré činilo 250 000 koku. Počas jehosvojho panovania skonfiškoval celkovo 1 400 000 [[koku]].

V roku [[1682]], šógun Cunajoši nariadil svojim cenzorompodriadeným a polícii v podobe presných vládnych pokynov a príkazov, aby zvýšili životný štandard všeobecného obyvateľstva. Čoskoro bola zakázaná prostitúcia, čašníčkyženy, nemohli byť zamestnanézamestnávané v čajovniach a hostincoch a čoskoro bolibol zakázanézakázaný vzácneaj predaj vzácnych a drahédrahých látkylátok. NajpravdepodobnejšiePašeráctvo, ktoré sa začalo pašeráctvoobjavilo v tomto období v Japonsku, sa začalo praktizovať potom, ako začali platiť Cunajošiho autoritatívne zákony. V roku [[1684]] Cunajoši tiež znížil mocprávomoci dvorskému hodnostárovi ''taira''. Bolo to po zavraždení Masatošiho jeho synovcom, ktorý to vykonal v tom istom roku.

Aj napriek matkiným radám sa Cunajoši stalbol veľmi nábožensky založený, podporoval [[Neo-konfucianizmus]] hovorcu [[Zhu Xi]]. V roku [[1682]], čítal daimjómzhromaždeniu šlachticov výklad "Veľkej učenosti,", ktoréčo sa stalo každoročnou tradíciou na šógunovom dvore. Čoskoro začal prednášať viacejsám a v roku [[1690]] začal prednášať o Neo-konfucianizme pre [[šintoizmus|šintoistických]] a [[budhizmus|budhistických]] ''daimjóv,''šlachticov a dokonca pre vyslancov z cisárskeho dvora cisára [[Cisár Higašijama|Higašijamu]] v [[Kjóte]]. Tiež sa hlboko zaujímal o niekoľko čínskych filozofických prác, najmä ''Veľké učenie'' ([[Da Xue]]) a ''The Classic of Filial Piety'' ([[Xiao Jing]]). Cunajoši tiež obľuboval umenie a drámydivadlo [[dráma No|No]].

V roku [[1691]], [[Engelbert Kaempfer]] navštívil Edo ako člen každoročného [[Holandsko|holandského]] diplomatického posolstva z ostrova [[Dejima]] dopri [[Nagasaki]]. CestovalAko vyslanec, cestoval z [[Nagasaki]] do [[Osaka|Osaky]], [[Kjóto|Kjóta]] a potom do [[Edo|Eda]].Po návrate Kaempfer z vlastných zážitkov poskytol európanom informácie o Japonsku zo začiatkuv panovania Cunajošiho Tokugawu. Ako diplomatickéDiplomatické posolstvo vkročilo do Eda v roku [[1692]], a požiadali o audienciu u šóguna Cunajošiho. Kým čakali na povolenie stretnúť sa so šogunom, požiar mesta zničil šesťsto domov v Ede a audiencia bola odsunutá. Cunajoši a niekoľko dvorných dám sedelo za trstinovou stenou, kým dánski poslovia sedeli pred ňou. Cunajoši sa zaujímal o západné záležitosti a žiadal ich, aby sa navzájom rozprávali a spievali, chcel videl ako sa správajúpresunutá na západeneskoršie. Cunajoši pre nich usporiadal drámu No.

Možno následkom mentálnejduševnej retardácienevyrovnanosti, alebo náboženského fundamentalizmuzápalu, Cunajoši bol ku koncukoncom svojej vlády posadnutý živýmiochranou tvormiživých tvorov, ktorá sa prejavovla v bizarných podobách. V deväťdesiatych rokoch 16. storočia a na začiatku 17. storočia, si Cunajoši, ktorý sa narodil v roku psa, zmyslelrozhodol prijať niekoľko opatrení ohľadom ochrany psov. Edikty, ktoré vyhlásil na ochranu psov boli vydávané každýpo deň,celý rok. V tom pretožeobdobí v Ede bolo veľa túlavých a chorých psov. Preto ho volali ''Inu-Kubó'' (犬公方:''Inu''=Pes, ''Kubó''=formálny titul šóguna).

V roku [[1695]] bolo v Ede toľko psov, že Edo strašne smrdelopáchlo. UčeňJeden obyvateľ Eda bol popravený pretože zranil psa. Nakoniec boli problémy odsunuté, keď vyše 50 000 psov bolo umiestnených do kotercovvýbeho v predmestiach. Psi boli kŕmené ryžou a rybami z daní obyvateľov Eda.