Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami

Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý bol renomovaným lekárom a astrológom, od roku [[1368]] pôsobil na dvore [[Karol V. (Francúzsko)|Karola V.]]. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu a humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník. Štastie a priaznivé pomery netrvali dlho. Kráľ Karol umrel v roku [[1380]] a manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel Christine otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období, okrem toho čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom po zosnulom manželovi a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby. Jej básnické dielo ''Kniha 100 balád'' mala veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a píšucej ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.

Zaplietla sa do prvého skutočného francúzskeho literárneho sporu, ktorý jesa považovanýtýkal zaRománu akýsio ruží. Jej jednoduchý obranný manifest je považovaný za predchodcu feministického hnutia. Jej „Epistre au Dieu d´Amour“ – List bohu lásky (1399) – a jej „Dit de la Rose“ – Slovo o ruži (1402), kritika druhej časti Románu o ruži od Jeana de Meung, provokujúdokazujú, výnimočnéže protiprúdybola inteligenciemimoriadne inteligentá a tejschopná dobymysliteľka.