Devínsky hrad: Rozdiel medzi revíziami

d
Fix URL prefix
d (Fix URL prefix)
Strategická poloha devínskeho brala nad sútokom dvoch riek zohrávala významnú úlohu od praveku, cez rímsku dobu až po stredovek. Hradné múry boli neraz svedkami udalostí, ktoré utvárali dejiny tohto územia.
 
[[Obrázok:DOE Devin.jpg|left|thumb|260px|Očarujúci pohľad na sútok riek Dunaj a Morava pod Devínskym hradom]]Už vo veľkomoravských časoch dochádzalo pod múrmi hradiska k bojovej konfrontácii medzi slovanskými a [[Frankovia|franskými]] vojskami. K dvom najvýznamnejším udalostiam prišlo v rokoch 855 a 864. Predchádzal im vývoj udalostí po nástupe kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] k moci. Keď v roku 846 východofranský kráľ [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] dosadil na veľmoravský kniežací stolec Rastislava, predpokladal jeho loajálnosť k [[Východofranská ríša|ríši]]. Spočiatku Rastislav tento predpoklad spĺňal. Postupom času však jeho vernosť dostávala trhliny. Prvým náznakom odporu bolo v roku 850 Rastislavovo otvorené vystúpenie proti franskej expanzii. V nasledujúcich rokoch začal Rastislav podnikať z Devína (od roku 858 uprednostňoval toto opevnené hradisko pred svojím hlavným kniežacím sídlom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]]) výbojné vpády po celej dĺžke dunajskej hranice. Túžba „skrotiť“ odbojné knieža viedla Ľudovíta k zorganizovaniu vojenskej výpravy. Podľa správy z roku 855 vytiahol s vojskom proti kniežaťu Rastislavovi, ktorý sa zdžiaval vo svojom hrade (podľa iných prameňov touto pevnosťou boli Mikulčice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul =|url = http://http://www.dejinyzahoria.sk/2013/03/podbranc.html|dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu =|vydavateľ = Dejiny Záhoria|miesto =|jazyk =}}</ref>). Rozhodnutie Ľudovíta Nemca nedobýjať Rastislavovu pevnosť malo hrozné následky pre okolie. Ak totiž nemohol zničiť centrum, vyplienil aspoň jeho zázemie, aby spôsobil čo najväčšie materiálne škody. Vo ''[[Fuldské letopisy|Fuldských análoch]]'' o tom nachádzame zmienku: ''„Jeho vojsku sa napriek tomu podarilo spustošiť veľkú časť ich krajiny plienením a požiarmi a vyhubiť aj nemalé množstvo nepriateľov túžiacich napadnúť kráľovský tábor“''. Rastislav sa neuzavrel za hradby, ale aktívne podnikal protiútoky, napádal ustupujúce vojsko a vyplienil pohraničné kraje za Dunajom.
 
Významom dôležitejšia bola Ľudovítova výprava proti Veľkej Morave o deväť rokov neskôr. Jej predohrou bola Rastislavova snaha úplne sa zbaviť závislosti na ríši. Dal vyhnať bavorských kňazov, ktorých v roku 863 nahradili slovanskí vierozvestcovia [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Metod (svätec)|Metod]]. Ľudovít Nemec sa rozhodol definitívne skoncovať s Rastislavovým odporom a prinútiť ho k poslušnosti.
9 071

úprav