Devín (hrad): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
JackieBot (diskusia | príspevky)
d Fix URL prefix
Riadok 270:
Strategická poloha devínskeho brala nad sútokom dvoch riek zohrávala významnú úlohu od praveku, cez rímsku dobu až po stredovek. Hradné múry boli neraz svedkami udalostí, ktoré utvárali dejiny tohto územia.
 
[[Obrázok:DOE Devin.jpg|left|thumb|260px|Očarujúci pohľad na sútok riek Dunaj a Morava pod Devínskym hradom]]Už vo veľkomoravských časoch dochádzalo pod múrmi hradiska k bojovej konfrontácii medzi slovanskými a [[Frankovia|franskými]] vojskami. K dvom najvýznamnejším udalostiam prišlo v rokoch 855 a 864. Predchádzal im vývoj udalostí po nástupe kniežaťa [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] k moci. Keď v roku 846 východofranský kráľ [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] dosadil na veľmoravský kniežací stolec Rastislava, predpokladal jeho loajálnosť k [[Východofranská ríša|ríši]]. Spočiatku Rastislav tento predpoklad spĺňal. Postupom času však jeho vernosť dostávala trhliny. Prvým náznakom odporu bolo v roku 850 Rastislavovo otvorené vystúpenie proti franskej expanzii. V nasledujúcich rokoch začal Rastislav podnikať z Devína (od roku 858 uprednostňoval toto opevnené hradisko pred svojím hlavným kniežacím sídlom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]]) výbojné vpády po celej dĺžke dunajskej hranice. Túžba „skrotiť“ odbojné knieža viedla Ľudovíta k zorganizovaniu vojenskej výpravy. Podľa správy z roku 855 vytiahol s vojskom proti kniežaťu Rastislavovi, ktorý sa zdžiaval vo svojom hrade (podľa iných prameňov touto pevnosťou boli Mikulčice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko =|meno =|odkaz na autora =|titul =|url = http://http://www.dejinyzahoria.sk/2013/03/podbranc.html|dátum vydania =|dátum aktualizácie =|dátum prístupu =|vydavateľ = Dejiny Záhoria|miesto =|jazyk =}}</ref>). Rozhodnutie Ľudovíta Nemca nedobýjať Rastislavovu pevnosť malo hrozné následky pre okolie. Ak totiž nemohol zničiť centrum, vyplienil aspoň jeho zázemie, aby spôsobil čo najväčšie materiálne škody. Vo ''[[Fuldské letopisy|Fuldských análoch]]'' o tom nachádzame zmienku: ''„Jeho vojsku sa napriek tomu podarilo spustošiť veľkú časť ich krajiny plienením a požiarmi a vyhubiť aj nemalé množstvo nepriateľov túžiacich napadnúť kráľovský tábor“''. Rastislav sa neuzavrel za hradby, ale aktívne podnikal protiútoky, napádal ustupujúce vojsko a vyplienil pohraničné kraje za Dunajom.
 
Významom dôležitejšia bola Ľudovítova výprava proti Veľkej Morave o deväť rokov neskôr. Jej predohrou bola Rastislavova snaha úplne sa zbaviť závislosti na ríši. Dal vyhnať bavorských kňazov, ktorých v roku 863 nahradili slovanskí vierozvestcovia [[Konštantín Filozof|Konštantín]] a [[Metod (svätec)|Metod]]. Ľudovít Nemec sa rozhodol definitívne skoncovať s Rastislavovým odporom a prinútiť ho k poslušnosti.