Sumeri: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky fix
Bez shrnutí editace
Riadok 19:
Do známej histórie vstúpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy už je doložená existencia viacerých mestských štátov. Rovnako ako [[staroveké Grécko]] sa aj Sumer skladal z mestských štátov (takmer nikdy to nebol len jeden štát), napríklad [[Eridu]] (najjužnejšie sumerské mesto, pahorok (tell) Abú Šahrajn), [[Nippur]] (dnešný Nuffar, od [[13. storočie|13. storočia]] neobývaný), [[Šuruppak]] (dnešná Fára), [[Uruk]] (pahorok Varka [al-Warká]), [[Kiš]] (najsevernejšie sumerské mesto, dnešný Tell al-Uhajmir a Ingharra), [[Lagaš]] (dnešný al-Hibá), [[Umma]] (dnešná Jocha) a [[Ur]] (dnešný al-Mukajjar).Podľa [[Sumerský kráľovský zoznam|Sumerského kráľovského zoznamu]] bolo v Sumeri vždy iba jedno kráľovstvo (podľa sídelného mesta [[dynastia|dynastie]]).
 
Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú zrejme autormi najstaršieho známeho [[písmo|písma]] v Mezopotámii. Išlo o [[klinové písmo]]. Ich texty dokladajú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.
 
Ich meno v novoveku už úplne upadlo do zabudnutia a boli znova objavení až koncom 19. storočia. Hlinené tabuľky objavené v [[Ninive]] a v hlavnom meste [[Asýrska ríša|Asýrie]] [[Nippur]], umožnili zrekonštruovať ich dejiny. V knižnici kráľa [[Ašurbanipal]]a v Ninive spočívalo celé poznanie Sumerov asi zo sto oblastí [[veda|vedy]], ktoré, ako tvrdia, im odovzdalo 12 bohov. Nachádzajú sa tu presné informácie o [[hviezda]]ch a [[planéta]]ch, obrovské [[matematika|matematické]] vedomosti, informácie o [[metalurgia|metalurgii]] a [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], o umení stavať [[vodovod]]y a iné. Sumeri údajne vedeli, že [[Zem]] sa krúti okolo [[Slnko|Slnka]] a poznali už zrejme všetky planéty [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] (pritom [[Urán (planéta)|Urán]] sme v Európe objavili až roku 1781, [[Neptún]] v roku 1846). Okrem iného opísali na tabuľkách aj vznik Zeme a vznik človeka.
Riadok 35:
V rokoch 4000 - 3200 pred Kr. (iné pramene 3500 - 3000 pred Kr.) prakticky v celej Mezopotámii existovala [[urucká kultúra]] (=kultúra [[Uruk-Gaura]]), ktorá nadviazala na výsledky obejdskej kultúry. Významné náleziská sú Uruk, Eridu, Ur, Nippur, Tepe Gaura, [[Habúba Kabíra]] a [[Džebel Arúda]]. Počiatočná fáza je slabo dokumentovaná. Sídla na severe sa často vyčleňujú ako paralelná [[Gaurská kultúra]] (podľa Tepe Gaura). V posledných rokoch siahala Urucká kultúra až do Sýrie. Vplyv mala aj v juhozápadnom Iráne (územie neskôr nazývané [[Elam]]). Keramiku uruckého typu (ktorá je spravidla jednofarebná – červená alebo sivá) nachádzame v južnej Babylonii a ďalej na severozápade. Gaurská kultúra sa zas vyznačuje zvláštnymi svätyňami a bohatým umením rezby pečatidiel (pečatidlá používali už neolitické kultúry). Steny chrámov zo sušených tehál zvonka zdobili mozaiky z farebných kolíkov z vypálenej hliny alebo z vápenca (Uruk); na iných miestach zas chrámové steny zdobili nástenné maľby s figurálnymi námetmi (Tell Ukajr).
 
Po roku 3300 (iné pramene 3100) pred Kr. urucká kultúra dosiahla svoj vrchol najmä v južnej Babylonii, čiže v tzv. Sumeri (vznik prvej tzv. [[vyspelá kultúra|vyspelej kultúry]]). V Uruku sa vtedy objavili monumentálne trojloďové 80-metrové svätyne (na terase z tehál) s pestrými mozaikami. Namiesto dovtedajších razítkových pečatidiel sa zjavili valcovité pečatidlá ([[pečatné valčeky]]; vznikli súčasne aj v susednom Elame), ktoré zostali typickými pre Mezopotámiu až do jej zániku. Odtláčali sa do hliny. Krajina pozostávala z niekoľkých mestských centier obklopených závislými sídlami. Všetka pôda bola vlastníctvom chrámu (svätyne), ktorý bol náboženským i svetským centrom mesta a bol asi zasvätený miestnemu božstvu. Chrámoví ekonomickí úradníci neskorouruckého obdobia sú aj [[autor]]mi najstaršieho [[písmo|písma]] nav ZemiMezopotámii, ktoré potom od Sumerov pravdepodobne prevzali [[Indovia]] a [[Egypťania]]. Najstaršie hlinené tabuľky s písomnými záznamami pochádzajú z Uruku (vrstva Uruk IV). Pred rokom 3000 pred Kr. sa písmo používalo len pre zoznamy a účtovné záznamy, písalo sa na hlinené tabuľky. [[Graféma|Grafémy]] tohto obrázkového písma sa už v Džemdetnasrskom období, ale najmä v Ranodynastickom období (pozri ďalej), stávali abstraktnými a menili svoj výzor na charakteristické „kliny“. Tak vzniklo tzv. [[klinové písmo]], ktoré sa dlho používalo v celej Prednej Ázii. Paralelne vzniklo okolo roku 3000 pred Kr. v západnom Iráne podľa vzoru uruckého písma odlišné písmo – [[protoelamské písmo]]. Vznikajú skutočné mestá, formuje sa vládnuca vrstva, nastal technologický pokrok vo všetkých oblastiach, rozširuje sa používanie kovov, začína sa výroba [[bronz]]u a iných zliatin. V Uruku rozlišovali štyri „stupne“ sveta: rastliny, živočíchy, človek a najvyššie svet bohov. Ľudia žili vo viacgeneračných domácnostiach a obydliach.
 
==== Džemdetnasrská kultúra (3200 až 2900 pred Kr.) ====