Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 5 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:Q3271090) |
d fix |
||
Riadok 35:
Keďže [[Poľsko]] nebolo ochotné vrátiť prosperujúce mestá, úsilie Uhorského kráľovstva vyplatiť dlh (obzvlášť v rokoch [[1419]], [[1426]], 1436 (vtedy Žigmund zasadol aj na český trón) a [[1439]]) zlyhalo a neskôr nikto nebol schopný zaplatiť túto obrovskú sumu peňazí, hoci celé kráľovstvo vravelo o potrebe tak urobiť. Hoci v roku [[1419]] bol poľský kráľ [[Vladislav II. (Poľsko)|Vladislav II.]] ochotný vrátiť spišské mestá Uhorsku aj bez vyplatenia zálohovanej sumy, na nátlak poľského kléru k tomu nedošlo. Poľská katolícka cirkev totiž túžila po ovládnutí severného Spiša a ďalej živila legendy o historickej prináležitosti Spiša k Poľsku.
8. marca [[1440]] poľský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislav III.]] vydal listinu, kde prisľúbil vrátenie zálohovaných miest Uhorsku hneď po svojej korunovácii za uhorského kráľa. Keďže ho však príprava na cestu na korunováciu do Uhorska finančne vyčerpala, požičal si peniaze od krakovského biskupa a odovzdal mu mestá až do splatenia svojho dlhu. Hoci koncom roka 1440 vydal príkaz na obnovenie Provincie 24 spišských miest a likvidácii zálohu, k jeho zániku nedošlo pre boje medzi Vladislavom I. a vojskami Jána Jiskru.
Roku [[1489]] bol uhorský kráľ [[Matej Korvín]] ochotný Poľsku vyplatiť zálohovanú sumu, čo však Poľsko odmietlo. Matej Korvín preto podal na Poľsko žalobu pred pápežskú kúriu. Pre napätie medzi Rímom a Matejom však dišputa medzi poľskými a uhorskými prelátmi roku [[1490]] vo [[Vroclav]]i rozhodla, že zálohované mestá sa majú naveky stať súčasťou Poľska.
| |||