Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 107 bajtov ,  pred 9 rokmi
formulácia
(obrázok premiestnenie na ľavo)
(formulácia)
Narodila sa v rodine renomovaného lekára a astrológa Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý od roku [[1368]] pôsobil na dvore francúzskeho káľa [[Karol V. (Francúzsko)|Karola V.]]. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu typickú pre jej dobu a hlboké humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník.
 
Štastie a priaznivé pomery pre Christine netrvali dlho. Kráľ Karol umrel v roku [[1380]] umrel a jej manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel ChristineChristinin otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala vtedy 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období, okrem toho čelila viacerým súdnym procesom kvôli nesplateným dlhom po zosnulom manželovi a trpela hmotnou biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby určené pre literárnu verejnosť. Jej prvé básnické dielo '''''Kniha 100 balád''''' malamalo veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a píšucej ženyautorky v neprajnom dvorskom prostredí pre ženy. Svojimi vydarenými literárnymi dielami si získala literárnu slávu a dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.
 
Angažovala sa za prirodzené práva žien a za ich pôsobenie v literatúre a chránila ich pred útokmi v prácach voči ženám nepriateľsky naladených autorov. Tvorila ideovú a literárnu oponentku [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''), ktoré je najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]].