Revízia 5558927 používateľa Bronto (diskusia) bola vrátená
Smazaný obsah Přidaný obsah
Česko je zákonne predpísaný geografický a krátky názov územia, rovnako ako všetky ostatné v tomto istom článku a Česko nie je to isté čo Čechy |
|||
Riadok 19:
Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov:
* a) východné [[Česko]]{{chýba zdroj}}, [[Sliezsko]], severné [[Slovensko]]/[[Malopoľsko]] (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku)
* b) horné [[Povislie]] / rieka [[San (rieka)|San]]
* c) severné [[Česko]]{{chýba zdroj}} (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s [[Charváti|Charvátmi]]
* d) horné [[Podnestersko]] – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi
* e) [[Podkarpatská Rus]] (napr. podľa Magocsiho<ref>{{Citácia knihy
Riadok 36:
| strany = 30
| počet strán = 116
}}</ref>) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11
Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a
Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský [[cisár]] na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a [[Bosniaci|bosnianskeho národa]]. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov [[Krajiny českej koruny]], [[Poľsko|Poľska]], [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Uhorsko|Uhorska]].
|